Už je to zopár rokov, čo som utekala do školy (opäť neskoro:), v ruke stískajúc kytičku pre svoju pani učiteľku. Bol 28. marec a umývadlá každej triedy boli plné kvetov, kým sa nezačalo vyučovanie. Po prvom zvonení sa však pomaly vyprázdnili, aby svojím obsahom naplnili náruče milých i spravodlivo prísnych vyučujúcich. Tým sa šťastím rozžiarili oči a úsmevy rozdávali na počkanie.
Takto si pamätá deň učiteľov zo základnej školy vari väčšina z nás, študentov. Odkedy som na vysokej škole, mala som možnosť poďakovať len niektorým jedinečným ľuďom, ktorí mi venovali svoj čas i energiu a obohatili tak moje poznanie. Nie je to preto, že by niekto vymazal 28. marec z kalendára, alebo nebodaj zakázal prejavy vďačnosti na akademickej pôde. Sama vlastne neviem prečo.
A tak som veľmi rada, že mi dal náš Poľnohospodár jedinečnú príležitosť poďakovať tento rok všetkým pedagógom, pôsobiacim na našej alma mater, za ich vytrvalosť a ochotu, s ktorou nám odovzdávajú nespočetné množstvo vedomostí a priamo či nepriamo formujú náš odborný profil i osobnosť. Verím, že nie som jediná.
