Rok 2006 nie je len historickým medzníkom našej univerzity, ale aj rokom významných životných jubileí ľudí, ktorí jej existenciu a rozvoj napĺňali. K osobnostiam pedagogiky a vedy patrí prof. Ing. ŠTEFAN IVANKO, DrSc., ktorý sa 19. marca 2006 dožíva významného životného jubilea, 75. rokov.
Narodil sa v tomto "jozefovskom" dni roku 1931 v rázovitej, kultúrnej obci Iňačovce, okr. Michalovce, ktorá našej akademickej pospolitosti okrem iných odborníkov dala aj jedného z rektorov samostatnej VŠP, prof. Ing. Jána Tomovčíka, CSc. (1966 - 1970). Jubilant získal inžiniersky titul v roku 1958 na Fakulte pedológie a agrochémie Timiriazevovej poľnohospodárskej akadémie v Moskve. V tom istom roku nastúpil na VŠP v Nitre, kde bol na základe odbornosti a výsledkov medzinárodne akceptovaných publikácií poverený vybudovaním Ústavu pre využitie rádioaktívneho žiarenia a rádioizotopov v poľnohospodárstve. V roku 1963 z tohto pracoviska vznikla Katedra rádiobiológie a biochémie (teraz Katedra biochémie a biotechnológie), ktorú viedol do roku 1975. Za toto obdobie sa katedra stala významným celoštátnym pedagogicko-výskumným centrom v danej oblasti. V roku 1976, po zrušení Katedry rádiobiológie a biochémie VŠP, odišiel do Košíc, na Katedru chémie biochémie a toxikológie Vysokej školy veterinárskej, ktorú viedol až do roku 1989. Pôsobil tam ako riadny profesor a prednášal do júna roku 2000.
V rokoch 1967 až 1969 pracoval ako stážista Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu na poľnohospodárskom oddelení výskumného ústavu Dánskej agentúry pre atómovú energiu v Risö. Absolvoval krátko- i dlhodobé študijné pobyty v mnohých krajinách Európy. Počas 42-ročnej pedagogickej a vedeckej činnosti veľa publikoval a výsledky svojej práce prezentoval na vedeckých konferenciách doma i v zahraničí. Aktívne sa podieľal na rozpracovaní alebo posudzovaní koncepcií rozvoja poľnohospodárstva na krajskej i republikovej úrovni z pohľadu trendov riešenia bielkovinového problému vo výžive zvierat vo vyspelých štátoch západnej Európy. O túto problematiku sa zaujíma aj v súčasnosti, najmä v kontexte riešenia problémov súvisiacich so zákazom používania mäsovej a mäsovokostnej múčky v EÚ. Aktívne spolupracuje s vysokými školami a odbornými inštitúciami v ČR a v SR v problematike aplikácie exogénnych tráviacich enzýmov a iných nutricínov na zlepšenie stráviteľností živín, podpory imunity zvierat a zníženia kolobehu patogénov a cudzorodých látok v potravinovom reťazci. Je dobré, že pán profesor je aj v dôchodku stále aktívnou vedeckou osobnosťou a napriek bydlisku v Prahe je so Slovenskom a našou univerzitou stále v kontakte. Do ďalších dobrých rokov Vám, vážený pán profesor, prajeme pevné zdravie, vitalitu a radosť z dosiahnutých výsledkov. Tešíme sa na plodné stretnutia a diskusie!
