Úsmevná pointa evergrínového vtipu o poistení proti ohňu a ľadovcu mi prebleskla hlavou, keď som o rozhovor požiadala generálneho tajomníka Slovenskej asociácie poisťovní, Ing. VLADIMÍRA RANČÍKA. Verím, že mi to nebude mať za zlé, no napriek tomu už aj obraciam list! Veď poistenie je vážna vec. Presvedčíme sa o tom väčšinou až vtedy, keď nás postretne nepredvídaná udalosť. Široké spektrum poistných produktov ako ochranu proti jej následkom dnes na Slovensku ponúka až 27 komerčných poisťovní. Zastrešuje ich profesijné združenie, na ktorého čele stojí absolvent našej alma mater.
Pán Rančík, aké je poslanie tohto združenia?
Slovenská asociácia poisťovní organizuje svoju členskú základňu v tom zmysle, že vystupuje ako strešná organizácia vo vzťahu k zákonodarným a ostatným štátnym orgánom, ale aj k verejnosti. Pomáha riešiť problémy prostredníctvom svojich špeciálnych sekcií, zameraných na životné či neživotné poistenie, legislatívu, ekonomiku atď. Asociácia nemá veľa zamestnancov, ale v rámci spomínaných sekcií združuje tie mozgy jednotlivých poisťovní, ktoré sa vedia v rámci konkrétneho problému zjednotiť a nájsť riešenie tak, aby výstup bol aplikovateľný pre všetky poisťovne. Samozrejme, gro práce po vstupe Slovenska do EÚ spočíva v aproximácii európskeho práva, uplatnení európskych direktív v našej legislatíve. Aby tieto zmeny mali svoje uplatnenie v praxi, aby sme vytvárali produkty prijateľné pre všetky strany, spolupracujeme s kompetentnými ministerstvami a orgánom dohľadu nad finančným trhom.Poľnohospodárska činnosť je v plnom rozsahu vydaná na milosť a nemilosť prírodným živlom. Ako pristupujú k tomuto riziku farmári?
V 80. rokoch minulého storočia, keď som pôsobil v oblasti poľnohospodárskeho poistenia, existovalo tzv. povinné komplexné poistenie úrody. Družstvá mali financie na takéto veci, pretože štátne dotácie boli v inej polohe, ako sú dnes. Napriek tomu to niektorých hnevalo, pretože platili dosť vysoké poistné a škodovosť povedzme v rámci ich regiónu bola taká nízka, že jednoducho prispievali v rámci solidarity svojim poistným na platenie škôd niekomu inému. Chceli si radšej vytvárať vlastné fondy, ktoré by v prípade priaznivého škodového priebehu za 5 rokov naakumulovali také množstvo finančných prostriedkov, ktoré by potom mohli využiť práve na krytie prípadných vlastných škôd bez toho, aby boli poistení. Ekonomický prístup sa časom zmenil, po roku 1989 komercionalizácia zasiahla aj poľnohospodárov, dosť výrazne sa zmenil aj prístup štátu k podpore poľnohospodárov a, samozrejme, aj poisťovne museli reagovať a komerčnejšie pristúpiť k aplikácii poľnohospodárskych druhov poistenia v praxi. Dnes, napriek tomu, že niektoré poisťovne ponúkajú poľnohospodárske poistenie, aktivita poľnohospodárskych subjektov nie je taká výrazná vo vzťahu k zabezpečeniu si vlastného majetku. Poistné je dosť vysoké, pretože ide o značné riziko aj pre poisťovne. Podniky zápasia s nedostatkom finančných prostriedkov aj na vykrytie samotnej výroby, niet financií na nepredvídané udalosti.Napriek tomu, že príroda je vrtkavá a za minútku môže hospodár prísť o celý majetok...
Je to tak. Zóny záplav dnes vieme identifikovať, ale povedzme ľadovec sa môže prehnať ktorýmkoľvek kútom republiky. Riziká sa už berú inak aj z pohľadu poisťovní v tom zmysle, že prístup k poisteniu musí byť komplexný. Ak sa niekto obráti na poisťovňu, ktorá poskytuje napr. poistenie živelných škôd v rámci živočíšnej výroby, nákaz a podobne, poisťovňa sa spýta, kde má dotyčný poistený ostatný majetok a ak to nie je u nej, samotné riziko do poistenia prevezme len ťažko. Pretože aj poisťovňa musí do určitej miery tieto riziká vykompenzovať v rámci jedného subjektu natoľko, aby vedela škodovosť v rámci celého subjektu neprekročila optimálne kalkulovanú hranicu.Nedá mi neopýtať sa na problematiku poistného podvodu. Veď človek je tvor vynachádzavý, špekuluje, poistí sa a potom chce peniaze svoje peniaze späť… Má asociácia nejaké páky aj proti takýmto výmyselníkom?
Niektorí "tiežklienti" dokážu vymyslieť neuveriteľné veci. Minimálne získať späť zaplatené poistné, aby nedajbože neboli stratoví ani korunu. Samozrejme, máme aj prípady poistných podvodov, keď niektorí odvážlivci chcú z poisťovne vytĺcť majetok, neoprávneným spôsobom získať finančné prostriedky. Asociácia má sekciu pre poistný podvod a zároveň aj tzv. centrálnu evidenciu poistných udalostí, budovanú z informácií jednotlivých poisťovní. Na základe porovnávacích údajov dokážeme získať argumenty, ktoré jasne hovoria proti takému klientovi, ktorý sa chce pokúsiť o poistný podvod. Napríklad takýto klasický prípad: jedno vozidlo bolo poistené asi v ôsmich poisťovniach. Pritom tie vozidlá boli vlastne dve, jedno nabúrané a jedno "živé" takej istej farby, s prepísaným číslom motora a karosérie. To živé sa poisťovalo a s tým havarovaným sa chodilo získavať peniaze. Ak by sa na to nebolo prišlo, bol by tam poistný podvod skoro za dva milióny korún. Ľudia sú vynaliezaví nielen v tejto oblasti, ale napríklad aj v oblasti životného alebo cestovného poistenia. Klient príde a predloží recept pôvodne vypísaný na sumu 5 eur, za ktorú si dopísal trebárs nulu. Evidenciou a komunikáciou medzi poisťovňami, samozrejme, veľmi diskrétne a v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov, sa snažíme identifikovať takéto nekalé prípady.To všetko sú problémy, ktoré ležia na vašom písacom stole dnes. Vráťme sa však o niekoľko rôčkov späť, do doby vašich vysokoškolských štúdií na VŠP v Nitre, ktoré boli determinované vrcholovým športom, presnejšie hádzanou. Kam viedli vaše kroky po skončení našej alma mater?
Končil som zootechniku v roku 1978, no je pravda, že potom som sa orientoval viac-menej na športovú kariéru. V tom čase prejavili o mňa eminentný záujem dva československé prvoligové hádzanárske kluby. Po vojenskej službe v Červenej hviezde Bratislava som prijal ponuku vtedajších Východoslovenských železiarní v Košiciach, kde som pôsobil päť rokov ako "čierny profesionál". Na vysvetlenie treba povedať, že v tej dobe neboli také podmienky pre šport ako teraz. Ako vrcholoví športovci sme boli zmluvne vedení ako zamestnanci rôznych prevádzok, ale pritom sme sa venovali športu. Trénovali sme dvojfázovo, fyzická záťaž bola dosť výrazná, takže sa nedalo chodiť aj do práce. Neskôr som prestúpil opäť do Červenej hviezdy Bratislava, kde som "dožil" svoje profesionálne účinkovanie v hádzanárskej lige. V roku 1988 som sa rozhodoval, ako ďalej a vzhľadom na to, že som chcel využiť znalosti získané na vysokej škole (aj keď som ich musel trošku prekopať a obnoviť J), rozhodol som sa napokon pre poisťovníctvo. Začínal som v Pezinku ako likvidátor malých poistných udalostí, postupne som sa začal venovať likvidácii poľnohospodárskych škôd, pričom som nadviazal na svoje znalosti z oblasti fytotechniky a zootechniky. Neskôr som sa aj vďaka modernizácii procesov v poisťovníctve dostával na kvalifikovanejšie pozície a od roku 1994 vykonávam funkciu generálneho tajomníka asociácie. Táto pozícia napĺňa moje predstavy o tom, čo by sa v rámci poisťovacieho trhu na Slovensku dalo urobiť, kde pomôcť, ako zlepšiť informovanosť...Neverím, že by ste boli šport zavesili na klinec...
To nie, po ukončení aktívnej kariéry som začal s kolegom Jankom Beňom rozhodovať prvú československú ligu, neskôr sme na základe licencie pôsobili aj na medzinárodnej scéne. No keďže vekový limit pre aktívne pôsobenie vo funkcii rozhodcu je v rámci Európskej hádzanárskej federácie 50 rokov, tak sa skončila aj táto etapa môjho života. Teraz pôsobím ako delegát alebo pozorovateľ EHF a Slovenského zväzu hádzanej, hodnotím rozhodcov, ich výkony a pomáham pri organizovaní hádzanárskych podujatí doma aj v zahraničí.Ako viem, vo vašej rodine jablko padlo rovno pod strom...
Presne tak, naši synovia Radoslav (26) a Martin (27) sa tiež dali na profesionálnu športovú dráhu. Hrajú však basketbal. Viedla ich k nemu manželka Soňa, bývalá hráčka druholigovej Pedagogickej fakulty Nitra, ktorá ešte i dnes ako seniorka raz týždenne trénuje. Prostredníctvom basketbalu sa dostali do USA, ukončili tam strednú školu, univerzitu, vrátili sa do Európy a dnes sa vlastne basketbalom živia. Keďže podmienky pre tento šport sú v súčasnosti v Európe výrazne lepšie ako v hádzanej, som rád, že sa orientovali týmto smerom.Spomeniete si občas s nostalgiou na roky študentské?
Vysokoškolské štúdium v Nitre pokladám naozaj za jedno z najkrajších období v mojom živote. Študentské lásky, športové, ale aj spoločenské zážitky, množstvo akcií, ktoré sme tu absolvovali. Spieval som dokonca aj v školskej kapele! Aj keď ma pán rektor možno za to nepochváli J), vrelo odporúčam študentom, aby sa nevenovali len štúdiu, treba si užiť aj študentský život! Keď sa dnes pozerám na tie najrôznejšie reality show v televízii, pomyslím si, taká vysoká škola je tou skutočnou dobrou skúškou bez toho, aby vás niekto hodnotil esemeskami...hodnotia vás ľudia, ktorí sú okolo vás. Je to dobrá príprava do života, aby ste dokázali selektovať ľudí, s ktorými sa stretávate, aby ste si dokázali urobiť obraz, kto čo pre vás znamená, kto čo asi od vás chce. Prichádzate do styku so širokým spektrom ľudí, do života si odnášate veľa skúseností. Treba mať, samozrejme, otvorené oči, správať sa vždy korektne a nesnažiť sa podliezať latku...Ďakujem za rozhovor!
