Humboldtova univerzita v Berlíne má 10 fakúlt, každá z nich má okolo 10 inštitútov, s mnohými katedrami. Hlavných historických budov vo veľkolepom pruskom štýle v centre je niekoľko - pred každou je socha Humboldta - štátnika, humanistu, filozofa - v nadživotnej (typicky nemeckej) veľkosti. Inštitút pre výskum rastlín (Institut für Pflanzenbauwissenschaften) sídli v západnej časti Berlína - v Dahleme, asi pol hodinu metrom z centra. Dahlem je krásna, lepšia štvrť Berlína, obrovské vily a upravené záhrady so sochami striedajú veľvyslanectvá; luxusné kasárne amerických vojakov sa vyprázdnili len prednedávnom. Vôbec, veľmi veľa vecí v Berlíne neustále pripomína neslávnu nedávnu minulosť tohto symbolu studenej vojny. Stačí zájsť metrom krížom cez mesto, okamžite zbadáte, kedy ste vošli do východného Berlína. Zvyšky Berlínskeho múra sú miestami ponechané, i keď ich pomedzi japonské fotoaparáty takmer neuvidíte. Výstavy, koncerty a iné akcie, pripomínajúce bývalé rozdelené mesto, sú na dennom poriadku, mnohé budovy a kostoly sú náročky zakonzervované v zbombardovanej podobe, pod nimi stovky stánkov s pohľadnicami, kúskami berlínskeho múra v nádobkách, berlínskeho vzduchu v plechovkách a čínskymi rezancami v papierových balíčkoch. Kozmopolitnosť Berlína dosahuje takú mieru, že často som vo vagóne metra počula všetky možné svetové jazyky (najčastejšie turečtinu a ruštinu), no na Nemca nevyzeral nikto.
No vrátim sa k Dahlemu. Uprostred pekných domcov sa nachádza súbor predvojnových (ale krásne zachovalých) trojposchodových budov z červených tehál. Sú lemované pokusnými políčkami, demonštračnými porastmi a skleníkmi. Keď som toto prostredie prvýkrát videla, musela som sa usmiať, že skok do neznáma sa mi podaril. Pridelili mi "biro" v podkroví, odkiaľ som z parapetu okna urobila najkrajšie zábery pobytu. Zúčastňovala som sa na výučbe predmetu rastlinná výroba ako študent, prednášajúci aj skúšajúci. Výučba tam trvá do konca júla, pričom mnohé predmety možno absolvovať aj v lete - najmä tie odborné. Väčšina odborných skúšok prebieha priamo v teréne, nepripravení študenti jednoducho nemajú šancu. Pokusy k diplomovým prácam si obhospodarujú študenti sami - je to v ich réžii. Každý piatok som vstávala o tretej ráno, aby som s jedným študentom sadla do auta, odviezla sa na pokusnú stanicu v Thyrowe (majú ich tam asi päť) a do východu slnka sme merali listovú plochu rastlín špeciálnym prístrojom použiteľným len v prípade eliminácie priameho slnečného žiarenia. Také krásne presné výsledky, ktoré takto dosiahol za celé vegetačné obdobie - nuž, perfekt. Dni poľa, prednáškové cykly, kurz matematického modelovania rastlinných systémov, návšteva výskumných ústavov v blízkom aj vzdialenejšom okolí, kde som vždy dostala príležitosť prezentovať sa (a tým prezentovať našu školu, Slovensko), práca so špeciálnymi prístrojmi, účasť na obhajobách prác, ale i projektov, ale i časté návštevy opier, festivalov, baletu, koncertov, ale aj bývalých koncentračných táborov. Nezabudnem na deň poľa so študentmi na pokusnej stanici v Thyrowe, kde sa po prehliadke pokusov odborne aj neodborne debatilo, grilovali sa párky a pilo pivo. Profesor Ellmer, šéf inštitútu, pripomínajúci Marxa, hral na akordeóne, dr. Hübner dul do trúbky, doktorandka do saxofónu. Nemecké pochody a polky vystriedal slovenský čardáš na moju počesť v nemeckom prevedení - "oči oči čierne oči". Hralo sa aj za prívalového dažďa v drevenej stodole, keď voda presakovala na orbové telesá a som si istá, že keď náhodou predtým študenti nemali k poľnohospodárstvu vrúcny vzťah, po takejto akcii s pedagógmi ho určite nadobudli.
Ešte pár slov k praktickým záležitostiam. Ubytovanie som si našla v neďalekom Zehlendorfe (www.studentendorf.de), kde bolo študentské mestečko. 30 - 45 minút na bicykli do inštitútu, čo je na berlínske pomery veľmi blízko. Áno, v Berlíne je najpoužívanejším dopravným prostriedkom okrem metra bicykel. S ním môžete naskočiť aj do metra, odviezť sa pár kilometrov a pokračovať znova po vlastných pedáloch. Kúpila som si tam taký DDR bicyklík, drina a romantika za 30 eur. Študentské mestečko Schlachtensee tvorili veľké panelové rodinné domy, kde mal človek za 220 eur mesačne vlastnú izbu, veľmi hlučných susedov väčšinou francúzskej, talianskej, španielskej, ruskej, ale aj nemeckej národnosti a želanú či menej želanú megapárty každú druhú noc. Keď zo spoločenskej miestnosti uprostred domu nehučali aktuálne hity v opare tequily, tak na streche domca oproti šantili miestni nemeckí raperi s pivom a kamerou v ruke. Pre pokojamilovnejších záujemcov odporúčam privát (finančné rozpätie 130 - 300 eur/mes.), alebo vysokoškolské internáty, ktoré sú však v tom najvýchodnejšom Berlíne, čiže hodinu metrom a doktorand na ne nemá nárok. Neďaleko mestečka sa nachádza aj prírodné jazero Schlachtensee, ktoré bolo aj napriek množstvu daždivých dní v Brandenbursku plné vôbec nie prudérnych Berlínčanov. Ešte aj Španieli z domu 4, kde som bývala, boli mimo z chronického nedostatku plaviek a podobného zahaľujúceho oblečenia.
Týmto článočkom by som chcela povzbudiť našinca z našej jemne nedocenenej vedecko-poľnohospodárskej brandže, že možnosti dostať sa za hranice všedných dní formou štipendijného pobytu sú a trpezlivým šťastie praje. Choďte, skúste a dajte vedieť ako bolo..
