Dvadsiate prvé storočie. Február 2006. Niekde na nitrianskej Mladosti.
Blankytne modrá mrazivá obloha sa zatiahla a z neba začali padať nadýchané belostné vločky snehu. Už po niekoľkých hodinách je všetko nežne prikryté hrubou vrstvou snehu. Jedného zo študentov ubytovaných na Mladosti táto nádielka veľmi potešila. Berie do ruky lopatku, dve PET fľaše od ľadového čaju (z produkcie antiglobalistami nenávideného obchodného reťazca) naplnené vodou a uháňa s nimi na balkón. Nie však preto, aby si postavil snehuliaka, či nedajbože zguľoval a zbombardoval niekoho na balkóne pod ním. Ide si postaviť "chladničku"! Kladie fľaše do rohu, aby mu nič nevypadlo (alebo aby mu to nevyfúkol vietor). Do pripraveného "lôžka" láskyplne ukladá výslužku od mamy z nedeľného obeda, krabice s mliekom, vajíčka a plné fľaše s čajom, ktorý zanedlho bude naozaj vychladený. Keď je s prácou hotový, púšťa sa do vŕšenia snehovej mohyly na potravinách. A je to! Študent je na seba neskutočne pyšný. Kde sa naňho hrabú Sumeri s ich kolesom či Archimedes s nejakou skrutkou! Tento študent vymyslel chladničku! A dokonca ekologickú! Konečne sa nemusí obávať toho, či sa jedlo nepokazilo na izbe, alebo nezmrzlo na kosť za oknom! Konečne sa môže napiť vychladeného nápoja aj niekde inde ako vo Véčku! Ale jeho radosť netrvá večne... S hrôzou sleduje, ako sa navŕšená kopa snehu každým dňom zmenšuje a uvedomuje si, že čoskoro príde jar a jeho vynález (a zároveň aj aký-taký životný komfort) sa stratí v nenávratne. Príde leto a s ním večná dilema - kam s potravinami? Za oknom sa dajú uschovávať iba v noci, lebo denná horúčava sa rýchlo podpíše na ich vzhľade a vôni, o chuti a hygienickej neškodnosti ani nehovoriac. Študentovi je do plaču, keď v televíznych novinách vidí, ako na bratislavských internátoch hromadne vymieňajú študentom chladničky za nové, zatiaľ čo on v dvadsiatom prvom storočí v roku 2006 buduje snehovú chladničku na balkóne...
