Vedecká rada SPU na svojom zasadnutí v decembri minulého roka prerokúvala správu o výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti na našej univerzite v akademickom roku 2004/2005. Jej členovia z akademickej sféry aj praxe vyjadrili svoje názory a priniesli nové pohľady na tento proces. V schválenej správe listujeme s prorektorkou pre vzdelávanie, doc. PhDr. EDITOU ROHAĽOVOU, CSc.
Predchádzajúci rok znamenal ďalší pozitívny krok v implementácii Bolonského procesu na podmienky SPU, sprevádzaný snahou zapojiť sa do budovania európskeho vysokoškolského priestoru. Nevyhnutnou podmienkou tejto stratégie je dosahovanie vysokej kvality vzdelávania. Práve preto sme sa sústredili na také aspekty, ktoré tento proces ovplyvňujú.
Naša univerzita bez väčších problémov akreditovala pripravené študijné programy. Bolo to 69 študijných programov bakalárskeho, 64 inžinierskeho a 44 doktorandského štúdia. Väčšina z nich pre dennú aj externú formu štúdia.
Množstvo akreditovaných študijných programov svedčí o veľkej iniciatíve fakúlt, v budúcnosti sa snáď bude treba zamyslieť, či treba každý rok otvárať všetky študijné programy, lebo by to narážalo na veľké ťažkosti, či už z hľadiska personálneho zabezpečenia, priestorových možností univerzity, alebo pokrytia predmetov adekvátnou študijnou literatúrou.
Z hľadiska jednotlivých stupňov štúdia v ak. roku 2004-2005 pripadalo na bakalárske štúdium 32 percent študentov, na inžinierske 63 a na doktorandské 5 percent. V hodnotenom období študovalo na SPU 6281 denných a 3346 externých študentov.
Nároky na prácu učiteľa stúpajú. Ak porovnáme počty študentov pripadajúcich na jedného študenta, v ak. roku 2004-2005 to bolo až 21 študentov, zatiaľ čo pred desiatimi rokmi 11 študentov. Do výchovno-vzdelávacieho procesu sú zapojení aj doktorandi, takže aj vrátane nich pripadá na jedného učiteľa takmer 17 študentov, čo je stále dosť vysoký počet.
Čo sa týka študijných výsledkov, treba povedať, že celouniverzitný priemer sa pohyboval na bežnej úrovni 2,09. Je to o niečo horšie ako v predchádzajúcom roku. Nazdávam sa, že ak tento priemer súvisí so zvyšujúcimi sa nárokmi na študenta, je to v poriadku.
Pozitívne treba hodnotiť zapájanie študentov do vedeckej činnosti. Na konferenciách ŠVČ vystúpilo v uplynulom akademickom roku 277 študentov.
Treba podčiarknuť význam internacionalizácie vzdelávania. O výsledkoch, ktoré sa dosahujú v tejto oblasti, svedčí stále sa zvyšujúci počet študentov, ktorí odchádzajú do zahraničia na mobility. V hodnotenom období ich bolo 75. Samozrejme, rozloženie medzi jednotlivými fakultami je rôzne.
Postupne sa zvyšuje počet vlastných učiteľov, ktorí ponúkajú výučbu predmetov v anglickom alebo inom cudzom jazyku (nie je to celý študijný program, ale viacero predmetov zaradených v bloku). Treba robiť všetko pre to, aby sme zabezpečili výučbu celých študijných programov v cudzom jazyku a mohli ich ponúknuť do zahraničia. V tejto súvislosti treba viac motivovať učiteľov, ktorí takúto výučbu zabezpečujú, lebo je omnoho náročnejšia.
Záujem o štúdium na SPU je veľký. Z celkového počtu 10 129 prihlásených uchádzačov o štúdium v ak. roku 2005-2006 bolo zapísaných 3 346. Najväčší záujem bol o štúdium na FEM, FEŠSR a o niektoré študijné programy na FZKI.
Boli sme jednou z prvých univerzít na Slovensku, ktorá v minulom akademickom roku použila diferencovaný prístup k započítavaniu výsledkov maturitných skúšok, vzhľadom na to, či študent maturoval na úrovni A, B alebo C, alebo či robil externú maturitu z predmetu. Našou snahou je pokračovať v tomto trende, viac zvýrazňovať podiel maturít v prijímacom pokračovaní, preto navrhujeme, aby študenti, ktorí dosiahli vynikajúce výsledky z maturít na úrovni A, boli prijatí bez prijímacích skúšok.
K 1. 1. 2005 pôsobilo na SPU 474 pedagogických pracovníkov, z toho 58 profesorov, 125 docentov, 283 odborných asistentov a 8 asistentov. Ako sa uvádza vo výročnej správe MŠ SR, naša univerzita má v štruktúre funkčných miest odborných asistentov a asistentov najväčšie zastúpenie učiteľov s vedeckou hodnosťou PhD.,(resp. CSc.) na Slovensku. U nás to predstavuje vyše 60 percent.
Univerzita venuje veľkú pozornosť aj zvyšovaniu pedagogickej kompetencie svojich učiteľov. Každý rok sa tu koná kurz vysokoškolskej pedagogiky. Minulý rok ukončilo tento kurz 37 frekventantov a plánujeme ďalší ročník.
* * *
V diskusii k správe odzneli aj zaujímavé pohľady na sféru vysokoškolského vzdelávania poľnohospodárskych odborníkov zo zorného uhla praxe. Ing. Ľudovít PÓSA, PhD., prezident BELLAR Groupu, a.s., zdôraznil, že prax potrebuje kvalitných a flexibilných absolventov, ktorý skončia bakalárske štúdium na jednej a inžinierske na druhej škole. Žiada všeobecnejšie zameranie štúdia a až neskoršiu špecializáciu. Podľa jeho mienky je príliš veľa študijných programov a bolo by dobré selektovať ich podľa toho, ktorý je potrebný pre prax. Okrem iného prízvukoval, že pre prax je podstatná aj otázka hodnotenia kvality univerzít. Ing. Ivan ORAVEC, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, poukázal na to, že škola by sa mala aktívnejšie vyjadrovať k celospoločenským a odborným otázkam týkajúcim sa poľnohospodárstva a podporovať požiadavky rezortu. Pripomenul, že absolventi musia byť pripravení aj na riešenie krízových situácií vo výrobe a takisto by bolo treba budovať ich ekonomické a právne povedomie. Vyjadril presvedčenie, že univerzita si zasluhuje úctu za prácu pri výchove poľnohospodárskych odborníkov, a preto by mala vystupovať sebavedomejšie.
