Bol 14. december 2005, streda podvečer. . . a jeden z nás, študentov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, opäť zažiaril. Podľa starého známeho "neskôr, ale predsa" prinášame vám rozhovor s úspešným aktérom vedomostnej súťaže Pokušenie MIROM BLAŽEKOM.
Skús sa nám na úvod v krátkosti predstaviť - kto si a v akom vzťahu si k našej alma mater?
Zdravím všetkých čitateľov nášho Poľnohospodára! Volám sa Miro Blažek a v súčasnosti som v druhom ročníku na FAPZ-ke, odbor Udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.
Čo robíš, keď práve nič robiť nemusíš?
V poslednej dobe mi až nebezpečne pevne prirástol k srdcu internet, takže sa pokúšam odvyknúť si od neho. No a okrem neho samoštúdium ruského jazyka, sledovanie ruských filmov, dobré knihy a samozrejme hudba... Ale musí byť staršia ako 40 rokov! :-) A v poslednej dobe ma zaujali predstavenia DAB, takže občas aj tam zablúdim. No a nemôžem vynechať prácu v internátnom rádiu na Mladosti, v ktorom pôsobím ako moderátor a technik.
Čo ťa priviedlo k rozhodnutiu prihlásiť sa do vedomostnej súťaže? Dobrodružstvo alebo skôr "hlboké vrecká študentské"? :-)
Pred mnohými rokmi (smiech...), ešte ako maturant na Strednej poľnohospodárskej škole v Lučenci, som sa zúčastnil na natáčaní súťaže Riskuj! televízie JOJ. Z môjho pôsobenia v tejto súťaži mám zmiešané pocity, pretože som ju síce vyhral, ale nič som nevyhral - dostal som sa do zmenárne, ale nepremenil som ani jednu otázku (za doteraz nevyjasnených okolností a nie preto, že by som odpovede nevedel)... A keďže som nemal čo použiť na postúpenie do druhej relácie, musel som s dlhým nosom odísť... Ale mal som tam jedno prvenstvo - bol som najmladším účastníkom v súťaži! :-) Asi som trochu odbočil. Mal som už skúsenosti z jednej súťaže, a tak som nevidel žiadne prekážky v tom, aby som sa zúčastnil aj ďalšej. Samozrejme, keby nebola šanca niečo vyhrať, tak by som tam nešiel!
Ako dlho si sa pripravoval? Zohnal si si skriptá a prebdel nejednu krásnu noc?
Myslím, že na takéto súťaže sa nedá pripraviť zo dňa na deň, ale treba mať záujem už od malička - stále som sa vŕtal v encyklopédiách, atlasoch, pozeral dokumentárne programy v televízii a sledoval dianie okolo seba. Takže moja odpoveď znie - odmalička!
Na aké okruhy otázok si sa tešil a naopak, boli nejaké, ktorých si sa bál?
Mojou slabou stránkou sú športy. Keď sa začínalo natáčanie a moderátor nám čítal témy prvého kola, vravel som si: "Prosím, nech tam nie sú športy". A boli... To isté aj v druhom kole. Dokonca aj jedna finálová otázka sa týkala športu! A vždy ma prekvapia témy, o ktorých by som nič nemal vedieť a nazbieram na nich najviac bodov - napríklad pútnické miesta v Riskuj! či legendy Hollywoodu v Pokušení.
Akých si mal súperov? Veril si si?
Jedným súperom bol súťažiaci z predchádzajúceho kola, ktorý postupoval s trinástimi tisícmi. Druhým bol študent farmakológie z Bratislavy, s ktorým som sa dostal aj do finále. Mimochodom, práve osud súpera z predchádzajúceho kola ma odradil od pokusu zúčastniť sa na Pokušení ešte raz.
Čo ti dalo účinkovanie v Pokušení?
Bude to znieť ako klišé, ale boli to skúsenosti. A tiež som si posilnil určitú odolnosť voči stresovým situáciám a tréme.
Chcel by si niečo odkázať čitateľom Poľnohospodára, ktorí možno rozmýšľali nad účasťou v podobnej súťaži, ale zatiaľ sa neodhodlali?
Určite to treba skúsiť! Trémy sa obávate zbytočne, pretože v momente, keď sa začne natáčanie, všetko okolo vás sa ponorí do tmy. Nikoho nevnímate a centrom vesmíru sa pre vás stáva obrazovka, na ktorej sú otázky. Aspoň ja som to tak vnímal.
Na záver snáď trochu voľnejšie... Čo považuješ za najväčšie pokušenie?
Veľkou výzvou pre mňa je práve štúdium na SPU. A ešte menšie, ktoré sa postupne vynárajú...
