V stredoveku bolo zvykom, že vzácne rukopisné kódexy si ich majitelia železnou reťazou pripevňovali o police, aby ich nebodaj niekto neodcudzil. Uznáte, že to bola veru poriadne drastická metóda! Na druhej strane však poukazuje na to, akej vážnosti sa kniha tešila už v tých dávnych časoch. Reťaze časom zmizli, neskôr ich možno nahradili knižné značky zvané ex librisy, malé grafické umelecké dielka vlepené do knihy, ktoré dávali na známosť, do čej knižnice kniha patrí. Na chválu knihy nech slúži skutočnosť, že sa ich tvorbou zaoberali výnimoční výtvarníci, počnúc Dürerom, Muchom, Švabinským až po nášho Brunovského či Hložníka… Pravda, verejné knižnice by s takouto metódou ochrany fondu dnes už neobstáli, a preto aj tu prichádza na pomoc elektronika.
Nedávno si takto poťažkal kolega z jednej z našich katedier. Ochotne a rád vraj poskytne vhodnú (a často aj vzácnu) literatúru študentom, kolegom, známym. No je mu ľúto, že po mnohých materiáloch zľahne zem…škoda, pretože by mohli poslúžiť aj ďalším. A keďže toto asi nie je ojedinelý prípad, poobzerajme sa po pracovných stoloch, domácich knižniciach, či sme na niečo nezabudli. Veď koncom roka sa patrilo vyrovnať všetky resty, aby sme ten nový mohli začať s čistým kontom...Ďalšie predsavzatie? A keby aj?
K. POTOKOVÁ
