SPU bola medzi prvými inštitúciami, ktorá ponúkla Tatrám odbornú pomoc. Ako na ňu reagovali kompetentní?
Mesto Vysoké Tatry požiadalo Fakultu záhradníctva a krajinného inžinierstva o účasť študentov odboru záhradná a krajinná architektúra na spracovaní plánu obnovy a rekonštrukcie poškodeného cintorína s rozlohou 2,13 ha. Študentské práce po predchádzajúcich variantných riešeniach vyústili do spracovania vykonávacieho projektu, ktorého gestorom bola fa STAFE Banská Bystrica. Študenti riešili projekt v rámci ateliérových prác v letnom semestri 2004/2005 a odovzdali ho mestu Vysoké Tatry v septembri 2005.
Čo všetko táto práca obnášala a čo bolo zámerom tvorcov?
Cieľom bolo vytvoriť dôstojné miesto posledného odpočinku, ale aj pietne miesto pre pozostalých a návštevníkov mesta v kultúrnom parkovom prostredí. Súčasťou projektu bolo zhodnotenie stavu poškodenia vegetačných prvkov, komunikačnej siete a hrobových polí. Výsledný projekt rieši návrh nových výsadieb zelene, rozmiestnenie prvkov malej architektúry, umiestnenie veľkokapacitných kontajnerov, situovanie vývodov úžitkovej vody, výstupné miesta na odber elektrickej energie, rekonštrukciu okružnej komunikácie a prístupových chodníkov k hrobovým poliam v areáli cintorína v Starom Smokovci.
Tatry sú nielen pýchou Slovenska, ale z hľadiska architektonického pre tvorcov určite aj veľkou výzvou.
Samozrejme, architektonické riešenie rešpektuje potrebu vytvoriť komplexný pietny areál v pôvodnom štýle s tradičným tatranským charakterom. Vstupná brána je navrhnutá ako monumentálna stavba z kameňa a prvkov umeleckého kováčstva. Doplnkovým materiálom v kontaktných častiach vstupnej brány a ostatného oplotenia (pletivo TORSION) bude drevo. Okolie domu smútku je dotvorené prvkami malej architektúry - pohľadovými kamennými múrikmi s posedom z dreva, záhonom vresovištných drevín, osvetlením vstupnej časti, vývodom vody - studničkou. Hlavná komunikácia v objekte bude doplnená rozvoľnenou alejovou výsadbou borovice - limby (Pinus cembra) tak, aby boli zabezpečené výhľady juhovýchodným smerom na Poprad a priehľady na scenériu južnej časti cintorína so stávajúcou drevenou skulptúrou. Prírodnú kompozíciu objektu zabezpečia solitérne a skupinovo riešené porasty našich domácich druhov drevín - buk lesný, javor horský, smrek obyčajný, breza bradavičnatá, kosodrevina, smrekovec opadavý, borovica lesná a borievka horská. Výraznou farebnou dominantou bude solitérna výsadba červeného buka (Fagus sylvatica ´Atropurpurea´). Výsadbu vresovištných drevín záhonovou formou rieši návrh aj v južnej časti objektu pri odpočinkovej ploche, ktorej dominuje drevená plastika. Sortiment navrhnutých drevín (vresy, vresovce a rododendrony) bude mať okrem pietneho aj dekoratívny charakter. Budú vysadené do zvýšeného záhonu, kamenného pohľadového múrika, ktorého hrana bude doplnená drevenou konštrukciou na sedenie. Na kontaktnej ploche budú situované nové "prírodné hroby" v počte 313, ktoré budú pozostávať iba z náhrobného kameňa bez akejkoľvek obruby, osadené priamo do lúčneho porastu s umiestnením urny pod kameňom. V celom areáli cintorína podľa dispozičných možností navrhujeme 169 nových klasických hrobov, čo však nevylučuje možnosť ich navýšenia v rámci likvidácie opustených starých hrobov.
Doteraz sme hovorili iba o projekte, no spomeňme aj tých, ktorí na tomto diele participovali.
Zodpovedným riešiteľom projektu Sadovnícko-architektonické riešenie zelene cintorína v Starom Smokovci bol prof. Ján Supuka, vedúci katedry záhradnej a krajinnej architektúry, vedúcimi ateliérovej tvorby Ing. arch. Ivan Čitáry, Ing. Gabriel Kuczman a ja. Na projekte pracovali študenti záhradnej a krajinnej architektúry, Tomáš Čulík, Ladislav Bakay, Natália Vataščinová, Viktor Sika a Tomáš Bulla.
Ďakujem za informácie!
K. POTOKOVÁ
