Verejnosť väčšinou nenahliada do ticha laboratórií a o nových objavoch sa obyčajne dozvedá až pri udeľovaní Nobelových cien. Inak je to v súvislosti s GMO, ktorá výrazne rozčerila hladinu verejnej mienky.
V súčasnosti sa čoraz viac na verejnosti objavuje termín GMO najmä v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami. V tejto súvislosti sa u nás myslí hlavne na geneticky modifikované rastliny a na následnú produkciu potravín z týchto poľnohospodárskych plodín.
Na úvod trochu do histórie...
Prvými GMO boli mikroorganizmy (E. coli), na ktorých boli objavené prakticky všetky potrebné metódy a techniky na ich konštrukciu. Počiatky tejto éry siahajú do roku 1973, keď Herbert Boyer a Stenley Cohen z Kalifornskej štátnej univerzity v San Franciscu publikovali prácu umožňujúcu prípravu GMO pri baktériách. Od tohto času šiel vývoj veľmi rýchlo a postupne sa vypracovali spoľahlivé metódy na prenášanie cudzorodých génov do ďalších bakteriálnych druhov (Bacillus, Streptomyces, Corynebacterium a ďalších), ako aj do najnižšieho eukaryota, do kvasinky. Až neskôr boli vypracované aj metódy prenosu a expresie cudzorodých génov do rastlín a živočíchov. Začiatky geneticky modifikovaných mikroorganizmov (GMM) v mnohom pripomínajú situáciu, ktorá sa dnes opakuje v súvislosti s používaním geneticky modifikovaných rastlín a živočíchov.
Ak to ako laik dobre rozumiem, sú to zásahy do podstaty života a vedci si zrejme boli vedomí tejto skutočnosti.
História diskusie o riziku technológie rekombinantných DNA je poučná do dnešných dní. Bola to práve vedecká komunita, ktorá si ako prvá uvedomila potenciálne riziko tejto silnej technológie. No debata sa na rozdiel od dnešnej odohrávala podstatne viac medzi odborníkmi ako v širokej verejnosti. Bol to nositeľ Nobelovej ceny Paul Berg, ktorý vyzval k medzinárodnému moratóriu na výskum rekombinantných DNA. Už v júni 1973 sa počas "Gordon Conference" diskutovali otázky bezpečnosti a učastníci konferencie požiadali Národný inštitút zdravia USA, aby vymenoval na tento účel špeciálnu komisiu. Bola zriadená 23. júna 1976 a tento dátum môžeme považovať za začiatok regulovania nielen výskumu, ale aj biotechnologického využívania GMO.
Potvrdila sa opodstatnenosť týchto opatrení?
Počiatky génového inžinierstva a prípravy GMO (išlo o baktérie) sa niesli v znamení veľkej obozretnosti a zodpovednosti, hoci sa neskôr ukázalo, že nebezpečenstvo nie je až také veľké a že baktérie geneticky upravené pre produkciu určitej bielkoviny alebo hormónu nemajú pri úniku z laboratória a pri nedodržaní špeciálnych podmienok šancu na prežitie. Napriek tomu môžeme dnes konštatovať, že viaceré opatrenia, aj keď sa dnes na ne pozeráme ako na zbytočné, boli správne. Žiaľ, laická verejnosť si z toho odniesla predstavu, že génové manipulácie sú pre spoločnosť nebezpečné. Pritom je úplne jasné, že prínosy pre človeka v tejto oblasti sú také evidentné, že ich význam dnes nespochybňuje ani väčšina ochranárskych organizácii. Tu je potrebné zdôrazniť, že napriek čiastočnému omeškaniu jednotlivých aplikácii využívajúcich geneticky modifikované organizmy, existencia pevného regulačného rámca zohrala pozitívnu úlohu v podpore akceptácie farmaceutických biotechnológií. Svetový obrat biotechnologických produktov získaných s využitím GMO v roku 2003 podľa odhadov dosiahol hodnotu 50 miliárd eur. Éra nových biotechnológií sa doposiaľ z pohľadu ekonomických prínosov najvýznamnejšie prejavila v oblasti farmaceutických biotechnológií.
Doteraz ste hovorili v rovine teoretickej, no zaujímavé by bolo nazrieť do nášho každodenného života.
Ako som povedal, GMO a moderné biotechnológie začali pri baktériách. Jednou z prvých aplikácií boli enzýmy, a to najprv priemyselné, využívané napr. v pracích práškoch a neskôr prišli na rad enzýmy, ktoré našli široké použitie v potravinárskom priemysle. Išlo o prenos génov kódujúcich enzýmy z baktérií do baktérií, a aj preto tomu verejnosť nevenovala osobitnú pozornosť. Povedali ste, že verejnosť sa začala vo zvýšenej miere zaujímať o GMO až v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami, teda s geneticky modifikovanými rastlinami. Prvé geneticky modifikované rastliny - petúnia a tabak - boli pripravené v roku 1983 a zasiate na skúšobných poliach v roku 1986. V dnešnej dobe sa pestujú v mnohých krajinách a produkcia sa zvyšuje prakticky každý rok.
Štatistické údaje hovoria teda preukazne v prospech nových technológií ...
Áno, zo štatistík jasne vyplýva, že GMR si vo svetovom meradle nachádzajú stále širšie uplatnenie. V súčasnosti sa opakuje situácia spred viac ako 30 rokov, keď vznikli prvé GMO pri baktériách. Nové objavy sa vždy presadzovali veľmi ťažko, príkladov je v histórii veľa, či už šlo o prevratné objavy a ich využitie, ako bola elektrina a podobne. V začiatkoch používania mikrovlnových rúr v domácnostiach sa napríklad zvýrazňovalo ich zdravotné riziko, a to od spôsobovania rakoviny až po impotenciu. Pritom nešlo iba o odporcov z radov laickej verejnosti, ale našli sa aj mnohí vedeckí pracovníci, ktorí to tvrdili. Dnes sa nad týmito argumentmi iba pousmejeme a už si ani nevieme predstaviť domácnosť bez tohto spotrebiča…
Napriek argumentom sa ešte nájdu neveriaci Tomášovia...
Treba povedať, že to bola vedecká komunita, ktorá sa už v začiatkoch objavu možnosti prípravy GMO a rovnako ani dnes nebráni určitej kontrole a regulácii pri konštruovaní GMO. Sú to opäť vedeckí pracovníci, ktorí berú na seba zodpovednosť a preverujú všetky možnosti úniku GMO do prostredia, ako aj riziká pri konzumovaní potravín z takýchto plodín. V žiadnom prípade nemôžeme akceptovať odporcov GMO s ich argumentmi, ktoré nie sú vôbec podložené serióznym vedeckým výskumom. Žiaľ, senzácie stále letia a aj elektronické média uprednostňujú rôzne senzácie pred serióznym vedeckým vysvetlením. Skoro každá krajina prijala určité zákonné opatrenia, ale nemôžem súhlasiť s mnohými mimovládnymi organizáciami, ktoré vyslovene strašia verejnosť a neštítia sa použiť všetky možné prostriedky na presadenie svojich cieľov, smerujúcich k úplnému zákazu GMO. Zakázať niečo, to je to najjednoduchšie, a práve preto si vedeckí pracovníci musia uvedomiť závažnosť situácie a chápať obavy verejnosti z používania GMO. Je ich povinnosťou posilniť verejnú informovanosť a vedeckými faktami a argumentmi vyvrátiť prípadné obavy. Z hľadiska verejnej mienky najväčšiu skupinu pritom tvoria ľudia s indiferentným postojom, alebo postojom ovplyvnením masmédiami. Pritom vplyv znalostí danej problematiky a vplyv médií na problematiku GMO nie je vždy priamo úmerný. Jednoducho to reflektuje postoj verejnosti k biofarmaceutikám, ktoré sú produktom GMO a prijíma ich väčšina populácie. Na druhej strane postoj verejnosti do značnej miery ovplyvnila nátlaková kampaň proti GMO na sklonku 90. rokov minulého storočia, ktorá, prezentovaná v médiách, dosiahla výrazný odpor verejnosti vo vzťahu ku GMO v Európe. Aj keď je označovanie GMO potravín vynúteným kompromisom, v podstate je pre spotrebiteľov signálom, ktorý je vnímaný ako relatívny, lebo upozorňuje na potenciálne nebezpečenstvo, hoci potravina ako taká je rovnocenná potravine nemodifikovanej a pre konzumáciu nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo, ako to nakoniec potvrdilo konzumovanie GM plodín v USA alebo Kanade.
Veľa obáv medzi ľuďmi možno priniesli správy o klonovaní zvierat, ba možno aj ľudí...
Somatické klonovanie zvierat a ovečka Dolly, ako aj možnosť klonovania ľudí, výskum v oblasti embryonálych kmeňových buniek, ich možného využitia v humánnej terapii samozrejme evokovali celý rad nových otázok a postojov k tejto oblasti molekulárnej biotechnológie a, ako následok, aj legislatívnych opatrení a regulácií. Kým vo väčšine štátov existuje aspoň možnosť biomedicínskeho výskumu v niektorej z daných oblastí, Slovenská republika, podobne ako Írsko, legislatívne takéto výskumy zakázala. Prakticky tak znemožnila akýkoľvek prístup občanov SR k výdobytkom nových technológií, čo je síce legitímne, ale otázkou ostáva, či aj etické. Geneticky modifikované rastliny dnes dokážeme pestovať na zasolených alebo veľmi suchých pôdach, či miestach znečistených predchádzajúcim intenzívnym využitím priemyselných chemických hnojív a pesticídov, niektoré transgénne rastlinné druhy sú modifikované na využitie pri fytoremediáciách, teda odstránení znečisťujúcich látok, ako sú napr. ťažké kovy zo životného prostredia. Genetické modifikácie rastlinných organizmov našli uplatnenie okrem biofarmácie aj pri šľachtení rastlín, modifikácii pigmentácie, oddialení senescencie okrasných rastlín, ako aj pri modifikácii kvality dreva stromov zmenou obsahu lignínov v ich pletivách.
Ako vidí perspektívy vedec?
Napriek odporcom pôjde vývoj určite veľmi výrazne vpred a nijaké zákazy nezabránia pokroku. Úžasné možnosti sú pri produkcii nových liečiv, vakcín a protilátok. Keď na začiatku éry GMO to boli mikroorganizmy, dnes sa pre prípravu rôznych látok a liečiv javia ako najperspektívnejšie rastliny. Prvú generáciu plodín predstavovali plodiny, ktoré boli modifikované najmä na zvýšenie odolnosti voči škodcom a herbicídom, alebo na oddialenie dozrievania. Táto generácia plodín predstavuje významnú úsporu energií a chemických prípravkov na ochranu rastlín. Znížené náklady sa tak spätne premietajú do relatívne nižších cien a znížená potreba chemickej ochrany znamená aj určitý prínos pre životné prostredie. Druhú generáciu tvoria tzv. funkčné potraviny, ktoré svojou pridanou hodnotou môžu dokázateľne ovplyvniť zdravie konzumentov, prípadne preventívne znížiť riziko ochorenia. Tretiu generáciu transgénnych rastlín tvoria také, ktoré produkujú rôzne cudzorodé látky. Ide o tzv. jedlé vakcíny, alebo sa rastlina využíva ako bioreaktor na produkciu protilátok, cudzorodých proteínov či biopolymérov. Nezanedbateľnú časť transgénnych rastlín dnes predstavujú rastliny pripravené pre teoretické štúdium a lepšie poznanie molekulárno-genetických, fyziologických a regulačných procesov v samotných rastlinách, pretože poznanie týchto mechanizmov umožní následne sofistikovanejšie možnosti využitia transgénnych rastlín v budúcnosti.
Ďakujem za zaujímavé informácie!
KATARÍNA POTOKOVÁ
