Dvakrát my
niekedy,
keď sme spolu,
mám chuť
ukradnúť si papier a pero
a položiť naše chvíle
na lopatky veršov.
niekedy,
keď sme spolu,
mám chuť
na malé čierne (pivo)
a ružové okuliare.
Nočné klišé
svet sa točí
potichu a kruto,
čaj sa v šálke hreje pomaly.
svedomie
je obnažené puto
pre spojenie rozumu
a obavy.
kým zívame s otvorenými očami,
deň sa nám vysmieva
do dlaní.
...zabudli sme vyspovedať
pocity...
Púštna búrka
zavreté okno
uprostred púšte,
otázky položené
do vody...
blúdime nocou,
hľadáme pádne
dôvody
na púštne búrky
z rozumu.
Na obesenie
narážame do seba denne
plní vlastných nespravodlivostí -
kupujeme deťom lásku,
ženám drahé kožuchy,
len mužom stačí kravata
na obesenie...
NIKOLA ZOLÁKOVÁ, III. FEM
