e-poľnohospodár

Šport v Nitre

Druhým najobľúbenejším športom bola atletika. Nitra sa okolo roku 1957 prebojovala do I. atletickej ligy. Bolo to radosti a slávy! Väčšina pretekárov bola z radov vysokoškolákov. Krátke trate boli doménou Valéra Hrma i nášho spolužiaka Rudka Lapára, ktorý bol výborný aj v skoku do diaľky (skoro 7 metrov), čo bol v tom čase úctyhodný výkon. Lojzo Podolák (teraz prof. FEM) patril k slovenskej špičke v trojskoku a v skoku do diaľky. Pri medzifakultnom atletickom stretnutí medzi agronomickou a zootechnickou fakultou mojou úlohou ako športového referenta AF bolo Lojzka znervózniť. Tak som sedel aj s niekoľkými "štváčmi" pri rozbežišti a hecovali sme ho. Už som si túto vinu priznal. Chceli sme, aby zvíťazil náš spolužiak Rudo Lapár. Nie vždy sa to podarilo. Stredné trate behával Jožko Hudák (prof. FEM). Bol to veľmi zodpovedný a svedomitý chlapec. Takmer denne trénoval okolo rieky Nitry a držal veľmi prísnu životosprávu. Okolo 200 cm do výšky skákal Ján Eviak a pred preskokom sa zvláštne rozcvičoval pohybmi, ktoré pripomínali štart bociana. Po Hrmovi sa objavila ďalšia atletická nádej a bol ňou Janko Berdák (100 m zabehol za 10,7 sec.), ale to už bola ďalšia generácia. Veľká inšpirácia pre atletiku pochádzala z príkladu vtedy mladého, všestranne nadaného asistenta na Katedre telesnej výchovy, Stanislava Štefkoviča, ktorý skákal o žŕdke a držal vtedy slovenský rekord (440 cm). Bol aj na svetovej univerziáde, kde bodoval. Podobne svojimi vrhačskými výkonmi priťahoval Laco Petrovič neskorší reprezentant ČSR v hode diskom. Ale najviac mi na tomto mládencovi imponovalo, že i pri svojej úctyhodnej hmotnosti skočil do výšky vyše 180 cm. Bolo to neuveriteľné.