UŽITOČNÉ PREPOJENIE VEDY A VZDELÁVANIA
K. POTOKOVÁ
Koncom apríla sa vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby uskutočnila medzinárodná konferencia na túto tému. Konala sa súbežne so zasadnutím subkomisie pre meraciu techniku Medzinárodného výboru pre kontrolu úžitkovosti - ICAR. Porozprávali sme sa s jedným z jej členov a zároveň prezidentom Slovenského zväzu pre dojaciu techniku, prof. Ing. ŠTEFANOM MIHINOM, PhD.
- Zasadnutie sedemčlennej subkomisie pre kontrolu úžitkovosti sa koná raz ročne, vždy v inej krajine. Zasadajú v nej odborníci z USA, Dánska, Francúzska, Švajčiarska, Nemecka, Írska a od roku 1999 som členom tejto subkomisie aj ja. Zasadnutie subkomisie na Slovensku nám umožnilo zorganizovať aj konferenciu s veľkou medzinárodnou účasťou. Mať účastníkov z 24 krajín sveta nie je každodenná vec. Konferencia podobného zamerania sa prvýkrát uskutočnila v Nitre v roku 2001. Myslím, že sa nám podarilo obnoviť tradíciu. Za veľmi dôležité považujem to, že zborník bol zaradený do série ICAR. Tým sa informácia o výsledkoch konferencie dostane prakticky do všetkých významných knižníc sveta. Nezanedbateľné je, najmä pre odborníkov z domova a okolitých krajín, že sme im poskytli také podmienky účasti, aby sa v čo najväčšom počte mohli na takejto akcii zúčastniť.
Už z názvu konferencie vyplýva, že ste sa zamerali na problematiku dojenia z dvoch zorných uhlov...
Cieľom bola prezentácia vedeckovýskumných a praktických poznatkov o dojacej technike a fyziológii spúšťania mlieka so zameraním na dojenie vysokoúžitkových dojníc a malých prežúvavcov. Teda, na jednej strane technika, ktorá vlastne umelým spôsobom vyťahuje mlieko zo živého organizmu, ktorý má svoje špecifiká a z hľadiska fyziológie citlivo reaguje na tieto podnety. Výskumníci, dodávateľské a servisné organizácie zaoberajúce sa dojacími zariadeniami tu prezentovali najnovšiu techniku, roboty, špecifické senzory, ktoré dokážu mapovať fyziologické či etologické prejavy zvierat, optimalizovať tak možnosti využitia techniky v procese získavania mlieka. Tu mi nedá nespomenúť, že práve zástupcovi takejto firmy sa priamo na konferencii podarilo načrtnúť nový projekt rámcového programu EÚ, nadviazať tu potrebné kontakty. Projekt už uzrel svetlo sveta. O spoluprácu požiadali aj náš Výskumný ústav živočíšnej výroby.
Listujem v programe trojdňového rokovania, bol vskutku bohatý.
Najviac príspevkov sa orientovalo na robotizované dojenie. Po prekonaní "detských chorôb" sa udomácnilo vo vyspelých krajinách Európy, začalo sa používať i v USA a už aj na dvoch farmách v Česku. Dáni nám tu napríklad prezentovali, že farmári dosahujú veľmi dobré výsledky a v priemere sa zvýšila aj kvalita mlieka. Veľmi zaujímavé boli tie prednášky, kde sa išlo detailne do problematiky fyziológie, hovorilo sa o objektívnych metódach sledovania reakcií zvieraťa na techniku. A teda dávali sa do súvislosti poznatky o potrebách živého organizmu pri stretnutí s technikou. Myslím, že to bola jedna z priorít našej konferencie. Pomerne veľa sa diskutovalo o strojovom dojení oviec. Má veľmi dlhú históriu a Slovensko bolo jednou z prvých krajín, kde sa začalo využívať. Žiaľ, neochota chovateľov a ich nepochopenie pre tento spôsob získavania mlieka nás zabrzdili a dnes sa opäť vraciame k veciam, ktoré boli dakedy v 60. rokoch už vyriešené. Dáni a Francúzi nás medzitým predbehli, a tak k nim dnes my chodíme po skúsenosti.
Medzi organizátormi konferencie figuruje aj Mechanizačná fakulta našej univerzity.
Spoluprácu s týmto pracoviskom si mimoriadne cením. Osobnú podporu dekana prof. V. Kročka, ako aj zásluhu pracovníkov Katedry mechanizácie živočíšnej a potravinárskej výroby, ktorá pod vedením doc. I. Karasa odviedla celý rad veľmi dobrej a pre nás veľmi potrebnej práce. Myslím si, že je veľmi dôležité aj to, že sa pracovníci nášho ústavu bližšie spriatelili s kolegami z katedry, čo bude na osoh obom stranám.
Zavítali ste so zahraničnými hosťami aj do bežnej poľnohospodárskej reality na Slovensku?
Samozrejme, bola to tiež súčasť programu. Mali sme v úmysle ukázať im zabehnutú, efektívne hospodáriacu farmu. Doviedli sme ich teda do PD v Kočíne, kde sa transfomácia družstva vydarila a jej vedenie dokázalo, že sa to aj v silnej konkurencii dá. Účastníci sa o tom presvedčili na vlastné oči. Nielen to. Predseda družstva im pripravil taký program, že si odniesli dobrý dojem z pohostinnosti našich ľudí. Svedčia o tom desiatky listov, ktoré som po konferencii dostal.
Ďakujem za rozhovor.
