e-poľnohospodár

Padá naozaj vždy neďaleko od stromu? Sú Katky vždy ako ich matky a synovia ako otcovia? Nenadarmo sme načreli do ľudovej slovesnosti. Radi by sme sa presvedčili, či tieto múdrosti platia aj dnes. A tak sme pátrali. Nazreli do školského telefónneho zoznamu a hľadali dve generácie rovnakého mena pôsobiace na našej univerzite. Dnes sme otázky položili dvom milovníkom a znalcom prírody, seniorovi ekológovi a juniorovi botanikovi - Eliášovcom.

Otec - prof. RNDr. PAVOL ELIÁŠ, CSc.

Mal váš syn vzťah k botanike, k všetkému čo sa týka prírody, už od malička, alebo si tento odbor vybral na vaše odporúčanie?
Na túto otázku zvyknem odpovedať, že môj syn botanizoval so mnou už v kočíku, keď som s ním chodil na prechádzky do mesta a do prírody. Rodinné prostredie orientované na živú prírodu, resp. na biológiu (moja manželka je stredoškolskou profesorkou biológie na gymnáziu), letné prázdniny u starej mamy v peknom podhorskom prostredí, spoločné a časté vychádzky do prírody, letné dovolenky na rôznych miestach Slovenska, odborná i populárno-náučná literatúra v domácej knižnici, kontakt s terénnou prácou profesionálneho botanika a iste aj ďalšie skutočnosti, to všetko by mohli byť faktory, ktoré možno mohli ovplyvniť jeho neskoršie osobné rozhodnutie stať sa profesionálnym botanikom. Môjmu synovi (rovnako tak aj mojim ďalším dvom mladším synom, ktorí študujú priemyselný a produktový dizajn v Bratislave), som nechal voľnú ruku pri rozhodovaní o vysokej škole. Vybral si VŠP v Nitre a ja som s tým súhlasil. Moja alma mater je Univerzita Komenského v Bratislave, vtedy som pracoval ako vedecký pracovník v SAV. Chcel som, aby mal svoj vlastný životný cieľ, ktorý chce dosiahnuť a naplniť. A to sa stalo. Jeho rozhodnutie po ukončení vysokej školy pokračovať v doktorandskom štúdiu v botanike, pritom za veľmi nevýhodných finančných podmienok (doktorandi vtedy dostávali iba nízke štipendium), ma veľmi prekvapilo. Klamal by som, keby som povedal, že ma to nepotešilo. Bolo to však aj vtedy jeho osobné rozhodnutie. Jeho práca, zaujatosť pre ňu, ale aj dosiahnuté výsledky potvrdzujú, že sa rozhodol správne. Myslím si, že botanika mu prináša radosť a profesijné uspokojenie.

Radí sa s vami? O odborných problémoch, o pedagogických postupoch a podobne?
Snažil sa a snaží sa byť samostatný, nezávislý. Ja to rešpektujem. Niekedy si myslím, že by sa mohol viac zaujímať o môj názor, aj odborný. Najmä v otázkach populačnej biológie rastlín, ktorú som začal rozvíjať u nás pred viac ako dvomi desaťročiami. Alebo aj v problematike inváznej ekológie či synantropnej botanike, s ktorou sa začala moja profesionálna práca v botanike. Keď však treba, nenechám si svoj názor pre seba. Snažím sa ho usmerniť, ale dôsledne nesledujem, či to naozaj zohľadní. Občas si vymieňame názory aj na výučbu, porovnávame, veď často máme aj spoločných študentov, hoci pracujeme na rôznych fakultách.

Líšia sa občas vaše názory?
Bolo by to neprirodzené, keby sme mali na všetko rovnaký názor. Je tu aj generačný rozdiel. V mnohých otázkach, aj odborných, sa zhodneme. Je dosť kritický, čo je typickým prejavom mladosti. Mladým chýba skúsenosť, ktorá však niekedy môže byť záťažou pre starších. Často má pravdu, zohľadňujem jeho uhol pohľadu. Stojí na "vlastných nohách" a myslím si, že vie, čo chce dosiahnuť v práci, v botanike i v rodine.

Stáva sa, že po vzájomnej diskusii svoj názor aj pozmeníte?
Je veľa príležitostí na diskusie, ktoré ovplyvňujú naše postoje. Niekedy končia priznaním si chyby. Či sa bude opakovať, je už na každom jednotlivo. Ale je to vždy prvý krok k zlepšeniu. V odborných otázkach rozhodujú vedecké argumenty.

Sledujete synov pracovný postup, kariéru...robí vám radosť?
Snažím sa, ale sa mi veľmi nedarí sledovať jeho širokú škálu aktivít. Je veľmi mobilný, často a rád pracuje v teréne. Je pracovitý a vytrvalý. Takmer nepozná prekážky. Je aj veľmi kooperatívny. Počúvam často pochvaly na jeho prácu od mojich bývalých učiteľov, spolužiakov a kolegov, ale aj od ostatných botanikov. Iste ma to teší a som tomu veľmi rád. V spomienkach sa občas vraciam do jeho rokov a uvedomujem si, že napreduje rovnakou či podobnou cestou. Ja som bol vedeckým pracovníkom, ktorý rád príležitostne učil či prednášal na univerzite. Kontakt s mladými som udržiaval najmä cez biologickú olympiádu a odborné kurzy pre mládež. On je vysokoškolským učiteľom i profesionálnym botanikom. V tom to má možno trochu ťažšie, ako som to mal ja v jeho veku. Držím mu palce, aby mu táto aktivita vydržala ...

Syn - Ing. PAVOL ELIÁŠ, PhD.

Lákala vás botanika vďaka otcovmu povolaniu spojenému s prírodou, alebo to bolo v génoch?
Nemôžem povedať, že by to bolo priamo ovplyvnené otcovým povolaním. Od základnej školy ma zaujímali rastliny i živočíchy, ale až na vysokej škole som sa rozhodol pre rastliny, asi to teda bolo v génoch.

Radíte sa ním o odborných problémoch, žiadate ho o radu, ak si neviete rady?
Bol by hriech nevyužiť otcove vedomosti a skúsenosti, na odbornú tému sa teda bavíme dosť často.

Líšia sa občas vaše názory?
Vraví sa "koľko ľudí - toľko názorov", takže niekedy je naša diskusia dosť intenzívna.

Stane sa, že po vzájomnej diskusii na odbornú či "pedagogickú" tému zmeníte názor?
Áno, samozrejme.

Ste hrdý na výsledky práce svojho otca?
Ak patrí niekto medzi popredných slovenských ekológov, nie je ťažké byť na neho hrdý. Udivuje ma najmä jeho prehľad o našich i zahraničných publikáciách a šírka odborných poznatkov a záujmov.