FUTBALOVÉ ROZHODKYNE NA SLOVENSKÝCH IHRISKÁCH UŽ NIE SÚ RARITOU
L. ZÁHORÁKOVÁ
Čierny dres, kopačky, dlhé vlasy zapletené do vrkoča a na tvári nekompromisný výraz človeka, ktorý je na ihrisku šéfom. Vlastne šéfkou. ZUZANA ŠTRPKOVÁ, študentka 2. ročníka odboru záhradníctvo na FZKI, sa k rozhodcovskej píšťalke dostala po prvýkrát ako pätnásťročná, keď získala čerstvý preukaz futbalového rozhodcu. br />
S futbalom začínala ako hráčka doma vo Veľkých Uherciach. Síce iba rekreačná, pretože ženské družstvo v obci nebolo. Viac ju však lákala píšťalka. Absolvovala dvojdňový kurz, previerky fyzickej kondície, písomné testy a z predstáv bola skutočnosť. "Od začiatku mojej rozhodcovskej kariéry chodieval so mnou na zápasy otec, hoci sám futbal nikdy nehrával. Vždy mi povedal, čo som urobila dobre, čo nie, upozorňoval ma na chyby, aby som sa mohla zlepšiť. Okrem toho bol pre mňa aj psychickou oporou", spomína Zuzka.
Na svoj prvý rozhodcovský deň nezabudla dodnes. "Hrali žiaci z Brodzian proti Veľkým Bieliciam a priznám sa, že to bola katastrofa. Zmätkovala som, stále na mňa niekto kričal: Zuzka, musíš toto! Zuzka, musíš tamto!... Ale začiatky sú vždy ťažké a určite nie som jediná", hovorí. Po troch rokoch pískania žiackych a dorasteneckých zápasov (občas si vyskúšala aj post čiarového v mužskej lige), mohla postúpiť do kategórie mužského futbalu a dnes rozhoduje zápasy v krajských súťažiach.
Myslím, že hráči sa chovajú trošku inak, keď je na trávniku žena. Menej sa kopú, sú slušnejší", tvrdí Zuzka Štrpková. Nie všetky zápasy sú však ideálne. "Niektoré sú katastrofou od začiatku do konca, môže ich pískať ktokoľvek, neustráži to." Hoci to ako žena v mužskom svete často nemá jednoduché, autoritu si udržať vie. "Jednoducho, na ihrisku rozhodujem ja a hráči ma musia rešpektovať. Treba im to však dať adekvátne najavo, urobiť zo seba silnú ženu, aby pochopili, že sa tak ľahko nedám...", vraví so smiechom.
S výkonom mladej rozhodkyne bol spokojný aj tréner nášho univerzitného mužstva v poslednom zápase proti UKF. Poriadny lejak dal vtedy zabrať hráčom aj rozhodcom. "Nepamätám sa, že by som niekedy mala všetky tri vrstvy na sebe také premočené. Ale inak to nebol tvrdý zápas, skôr taký priateľský."
Ženy na poste futbalového arbitra už nie sú na Slovensku takou raritou, ako sa zdá. "V kraji sme tri, ale v celej republike pôsobí asi 50 rozhodkýň. Je to veľký pokrok, veď pred pár rokmi ich nebolo ani desať. Každoročne sa organizujú aktívy rozhodkýň, naposledy sme sa stretli v Turčianskych Tepliciach." Z úspešných kolegýň obdivuje najmä Alexandru Ihringovú, 30-ročnú slovenskú rozhodkyňu FIFA a UEFA, ktorá minulý rok pískala zápasy na MS žien do 19 rokov v Thajsku. "Ak sa raz dostanem tak vysoko, budem rada", priznáva.
Na nudu sa Zuzka sťažovať nemôže, popri škole a futbale jej veľa času nezostáva. "Stane sa, že cez víkend mám aj tri zápasy denne. Ráno o ôsmej idem z domu a večer o ôsmej sa vraciam." Zvládnuť prípravu na nedávne rozhodcovské previerky a zároveň skúškové obdobie na univerzite bolo trochu nad jej sily. "Bohužiaľ, odzrkadlilo sa na výsledkoch", vzdychne si Zuzka. "No, musím sa snažiť..." Veríme, že to bez problémov zvládne a prajeme jej veľa úspechov v štúdiu aj na ihrisku!
