- Po ukončení štúdia som sa zamestnal vo firme Fructop Ostratice, kde som pôsobil ako vedúci predaja ovocných výpestkov. Po šiestich rokoch som sa postavil na vlastné nohy, ostal som v branži aj naďalej, ale už v rámci vlastnej firmy Kohaplant Levice. Pôsobíme na celom území Slovenska aj v Česku, od marca budúceho roka chceme expandovať do Maďarska a Rakúska. Obchodujeme s celým sortimentom výpestkov, od jabloní a hrušiek až po čučoriedky, zemolez a ďalšie drobné ovocie. Zameriavame sa na ambulatný predaj, máme sieť asi 1500 predajcov, resp. predajných miest pre drobnopestovateľov. Okrem toho sa naša činnosť rozšírila aj o veľkoobchod s ovocnými výpestkami a o dobierkovú službu.
Čo žiada trh? Nové odrody, alebo radšej tie klasické, osvedčené? Apropo, pôsobí aj tu akási "móda?
Trh je diferencovaný, iné je to vo veľkovýrobe, iné u záhradkárov, ktorí sú našimi cieľovými klientmi. Záhradkár neberie až tak do úvahy marketingový vzhľad či prepravovateľnosť ovocia, ale zaujíma sa najmä o zdravotné hľadisko, osvedčenosť odrody, alebo o zaujímavosti na trhu, človek tvor zvedavý chce vyskúšať niečo nové. Náš sortiment preto musí byť široký, od starších odrôd, ako je napríklad pri jablkách Ontario, Jonathan či Rubín až po novšie, Fuji, Pinova, Topaz a podobne. Môžem povedať, že tu naozaj pôsobí aj móda, módne je to, o čom sa píše v odborných časopisoch. Úloha médií sa ani v záhradníctve nezaprie! Pestovateľa osloví písané či vysielané slovo, a preto je dôležité, aby odrody, ktoré sa propagujú, boli aj v našom sortimente.
Tu na výstave je bežný návštevník ohúrený širokou škálou farieb a vôní, určite nie je jednoduché byť v pozícii porotcu. Aké sú vaše hodnotiace kritériá ?
Už po tretí- či štvrtýkrát vykonávam túto funkciu a musím povedať, že je to pre mňa veľká česť. Úroveň sa z roka na rok zvyšuje. Každý z členov komisie má svoje kritériá, pretože každý človek sa pozerá na veci inými očami. Preto po vyhodnotení jednotlivých kategórií hľadáme zhodu. Moje kritériá sú dosť prísne, zameriavam sa hlavne na kvalitu, odrodovú pravosť, veľkosť a farbu. Moje obľúbené jablko? Osobne mám najradšej Fuji.
Sedem rokov od ukončenia školy je pomerne dlhý čas na zhodnotenie toho, ako vás univerzita pripravila pre povolanie...
Škola položí základy, ostatné sa musí človek doučiť v praxi. Škola dá málo praktických skúseností, túto rovinu by bolo podľa mňa treba posilniť, napríklad aj praxou u veľkopestovateľov. Vieme, ako to chodí s povinnou praxou, veľa študentov si vybaví razítko a ide na západ umývať riady... Pravda, treba rozlišovať medzi tými, ktorí sa chcú niečo naučiť a tými, ktorí sú na škole len kvôli diplomu. Veľa záleží aj od pedagógov. V pamäti mi utkveli viacerí dobrí učitelia, no za skutočného pedagóga pokladám Ing. Olega Paulena, PhD., ktorý dobre vedel, že nielen teória, ale aj praktická výučba je veľmi dôležitá. Po týždni prednášok a cvičení sme v montérkach s nožnicami v rukách vybehli do demonštračnej záhrady a v praxi sme si overovali naučené. Teda nielen slová, ale aj skutky, nielen odprednášať, ale človeka to skutočne naučiť. Tí, ktorí sme mali naozaj o to záujem, sme si to veľmi cenili. Pretože si myslím, že ideálne je, keď človek vyštuduje svojho koníčka a v tejto sfére sa aj zamestná. To je môj prípad, optimálna konštelácia hviezd... Vždy som mal vzťah k prírode, zeleni, už na základnej a strednej škole som všeličo pestoval. Som rád, že som vyštudoval odbor záhradníctvo a viem, že nechcem v živote robiť nič iné!
Ďakujem za rozhovor a prajem veľa úspechov!
K. POTOKOVÁ
