- Hoci naša fabrika pôsobí na trhu už pol storočia, stále považujeme za veľmi dôležité propagovať svoje výrobky na takýchto významných kontraktačných podujatiach. Už aj preto, že kvalitou dávno presiahli hranice domáceho trhu. Vlani sme sa ako jediná mliekareň zo Slovenska zúčastnili na veľtrhu SIAL v Paríži. Propagovali sme najmä náš hlavný exportný artikel, a to syry akawi a kaškaval, ktoré vyrábame už niekoľko desiatok rokov, ale aj tzv. fresh products - čerstvé výrobky. Ako každá mliekareň vyrábame aj my rôzne druhy mlieka, krabicové, vreckové, rôzne druhy smotany, šľahačky, zakysanku v krabiciach aj kelímkoch, tvaroh, taktiež tradičný vo fóliovom balení aj v kelímkoch, no a napokon rôzne druhy balenia syrov. Od hmotnosti 250 gramov až po 8 kg, ktoré sú na trhu skutočne žiadané. Bohužiaľ, viac v zahraničí, ako na domácom trhu, pretože u nás ešte stále veľa ľudí dáva prednosť bôčiku a údenému mäsu pred zdravou výživou. Veríme však, že sa to časom aj u nás obráti k lepšiemu.
Možno už dnes povedať, či ste boli v Kolíne úspešní?
To ukáže najbližšie obdobie, keď sa ozvú konkrétni záujemcovia o naše produkty. Tých predbežných sa podľa slov obchodného zástupcu našej firmy Ing. Adriána Kucháreka v našom stánku otočilo nemálo. Pozrite, v tejto správe sa uvádza, že nás navštívili zástupcovia vyše stovky firiem z 35 krajín sveta, ktorí prejavili záujem o naše mliečne výrobky! Veríme, že sa tento predbežný záujem odzrkadlí v konkrétnych objednávkach. Hostia expozície mali možnosť naše výrobky aj ochutnať, aby sa presvedčili o ich kvalitách. Držíme sa zásady, že nestačí len vidieť, ale treba zapojiť aj ostatné zmysly, najmä chuťové poháriky.
Pán riaditeľ, spomínali ste, že na vašich výrobkoch si pochutnávajú najmä zahraniční konzumenti...
V súčasnosti vyvážame 80 až 85 percent objemu výroby syrov najmä do arabských krajín, Sýrie, Iránu, Kataru, Kuvajtu, Libanonu, Bahrajnu, Egyptu, no je potešujúce, že našimi klientmi sú aj odberatelia v USA, ktorým najviac chutí polomäkký, stredne tučný, čerstvý slaný syr akawi. Po vlaňajšej účasti v Paríži pribudli odberatelia zo siedmich európskych krajín, čo považujeme za veľmi významné. Na prvom mieste sú to škandinávske krajiny, Švédsko, Dánsko, Fínsko, no pekne sa rozbehol aj obchod s Nemeckom - od Hamburgu, cez Hannover až po Essen, ale aj Veľkou Britániou. Orientujeme sa hlavne na krajiny, ktoré nie sú len solventné, ale kde je kultúra konzumácie syrov na inej úrovni ako u nás.
Rozprávame sa vo vašej kancelárii a občas nás preruší silný hlas "zbíjačky", ktorá signalizuje, stavebný ruch. Už v úvode ste spomenuli, že táto mliekareň na okraji niekdajšieho okresného mestečka má už päťdesiat. Môžem to potvrdiť osobnou spomienkou, veď v susediacej základnej škole som sa učila prvé písmenká. Pravda, vtedy ešte tunajšie výrobky nešli do sveta pod sympatickým heslom Zdravie v bielom. Prečo podľa vás v našej strave absentuje táto zdravá "biela"? Je pre spotrebiteľa drahá?
Na úvod asi toľko, že sme si vedomí jednej veci. Nikdy sme sa nehrali na gigantov v "mliekovom rezorte". Od roku 2003 je stopercentným vlastníkom Milexu v Galante libanonská spoločnosť A.A.M.E.F.C. S vyše stovkou zamestnancov patríme medzi závody stredného kalibru, či už počtom litrov spracovaného surového kravského mlieka, alebo celkovým objemom výroby. Naďalej chceme pôsobiť na tomto trhu, chceme prežiť, a to je dôvod nášho snaženia. Investovali sme, naša fabrika je dnes nová, aj keď má vyše päťdesiat rokov. Nie je nová iba svojím dizajnom, ale aj zariadením, systémom balenia, aj obalovým materiálom. Teraz budeme inštalovať nové zariadenie na vreckové mlieko, pretože chceme synchrónne vyrábať mlieko balené do krabíc, aj do vreciek. Aby si spotrebiteľ mohol vybrať. Neobávame sa, že by sme neprežili, ale ideme radšej systémom step by step nie hurry up. Uvedomujeme si, že dnes je trh veľmi zložitý. Čo sa týka spotreby, myslím, že ste trafili klinec po hlave. Ceny mliečnych produktov sa vyšplhali dosť vysoko, aj keď teraz už stagnujú. Predtým boli cenovo veľmi prístupné, ľudové. To je jedna vec. Druhá, že mlieko sa u nás bralo ako národný nápoj a mliečne výrobky boli na stole úplne samozrejme. Na druhom mieste by som spomenul tradíciu. V kultúre konzumácie mliečnych výrobkov hodne zaostávame za takými vyspelými krajinami, ako sú Švajčiarsko, Francúzsko, ale aj Rakúsko a Nemecko, kde je spotreba na vysokej úrovni. Pravda, súvisí to aj s kúpnou silou, ale myslím, že aj väčšia propagácia kvalitných výrobkov prispeje k tomu, že si aj naši ľudia postupne opäť na ne zvyknú. Veď nielen mäsom sme živí, no a každodenný život a všetko čo prináša vrátane hrozby rôznych ochorení nás núti prehodnotiť jedálniček a viac sa orientovať na racionálnejšiu stravu.
Dnes je kľúčová aj otázka bezpečnosti a kvality potravín...
Máme zabezpečený kompletný systém kontroly, čiže nielen od chvíle, keď sa mlieko dovezie, ale myslím tým aj kontrolu fariem. Priamo na mieste, na farme, pri dojení mlieka, až po finalizáciu, čo znamená nielen produkciu výrobku, ale aj jeho predaj v obchodných reťazcoch. Je to tzv. chain systém, teda reťazový, kontrola na každom stupni. Mal som možnosť porovnať ju u nás aj v zahraničí, keď som sprevádzal inšpektorov EÚ. Môžem zodpovedne povedať, že vďaka Štátnej veterinárnej správe a veterinárnemu hygienickému systému je to u nás zabezpečené po každej stránke. Nemám obavu, ani čo sa týka jednotlivých druhov ochorení, ako je BSE či vtáčia chrípka a podobne, myslím, že naše potraviny sú jedny z najbezpečnejších. Toto je cesta do budúcnosti aj pre iné krajiny.
Odbočme na chvíľu od potravín do inej sféry. Bolo to milé, keď ste sa na začiatku nášho rozhovoru vyjadrili, že SPU považujete tak trochu aj za svoju alma mater, napriek tomu, že ste absolventom veterinárskej univerzity v Brne. Na to nadväzuje ďalšia otázka, čo naši absolventi? Nachádzajú uplatnenie v galantskom Milexe?
Veľmi dobre mi padne zaspomínať na SPU v Nitre, na mnohých pedagógov, akademických predstaviteľov, s ktorými som mal možnosť spolupracovať. Rátam sa tak trochu aj medzi absolventov, aj keď nie priamo, pretože som na SPU absolvoval doktorandské štúdium na Katedre fyziológie a anatómie HZ, ktoré som ukončil v r. 1987. Viackrát som mal možnosť aj externe prednášať. Stále udržiavame vzťahy a kontakty. Myslím, že je to dobré pre firmu aj pre školu. Vo svojej riadiacej práci, pri výbere nových spolupracovníkov, zvyšovaní kvalifikačnej úrovne našich zamestnancov, uprednostňujem absolventov vysokých škôl s inžinierskym titulom, ktorí rozumejú mlieku, jeho spracovaniu, čiže aj technologickej úrovni, pred inými uchádzačmi. Obkolesujem sa mladými spolupracovníkmi, ktorí pôsobia v praxi sedem - desať rokov. Nebojím sa im dôverovať. Som síce prísny, veľa vyžadujem, ale na druhej strane majú moju plnú dôveru, sú zodpovední a dobre sa uplatňujú v tejto mliekarenskej branži. Rád ich predstavím. Je to výrobný riaditeľ Ing. R. Ostertág, majsterka výroby Ing. I. Kupčová a Ing. A. Kuchárek, koordinátor pre export.
Ďakujem za informácie a prajem veľa obchodných úspechov!
K. POTOKOVÁ
