V krajinách EÚ stále silnie tendencia zbližovania systému zabezpečenia rovnakých príležitostí pre znevýhodnené skupiny vo všetkých oblastiach života vrátane vzdelávania. Význam prístupnosti informácií a vzdelania pre ľudí so zdravotným postihnutím narastá a je nevyhnutnou podmienkou sociálnej integrácie a reálneho uplatnenia ich občianskych práv.
Hlavným zámerom seminára, ktorý sa uskutočnil vo Vysokých Tatrách poznačených prvými typickými jesennými dňami s hmlou, dažďom a dokonca aj snehom, bolo vypracovanie a posúdenie minimálnych štandardov na zabezpečenie prístupu ľudí so zdravotným postihnutím k vzdelaniu, ktoré by sa mali postupne stať záväznými pre univerzity v európskom priestore, ako aj presnejšie špecifikovanie úloh a zodpovednosti koordinátorov pre prácu so študentmi so zdravotným postihnutím.
Program bol rozdelený do troch blokov a prednášali odborníci na danú problematiku z Belgicka, Nemecka, Veľkej Británie, Švédska, Rakúska, ale aj Ruska, Poľska, Maďarska, Slovinska, Chorvátska, Litvy, Lotyšska, Estónska, Moldavska a Česka, z ktorých mnohí majú už dlhoročné skúsenosti s prácou so študentmi so zdravotným postihnutím.
Prvý blok bol zameraný na medzinárodné a národné legislatívne prostredie, účinnosť a problémy s vymožiteľnosťou zákonov v rôznych krajinách. S hlavnou prednáškou vystúpil Alan Hurst z Veľkej Británie, ktorý hovoril o stratégii a opatreniach zabezpečujúcich podmienky pre študentov so zdravotným postihnutím v jeho krajine. V ďalšom odzneli zaujímavé informácie o situácii na Slovensku, vo Švédsku, Chorvátsku a v Moldavsku. K predneseným témam sa diskutovalo a odzneli mnohé zaujímavé návrhy a postrehy, okrem iného týkajúce sa aj postavenia koordinátorov a financií určených na podporu štúdia študentov so zdravotným postihnutím.
Druhý blok bol venovaný úlohe vysokoškolských inštitúcií pri podpore študentov so zdravotným postihnutím. S prednáškou vystúpil Joachim Klaus z Nemecka. Veľmi podnetné boli informácie o integrácii študentov so zdravotným postihnutím na Novosibírskej štátnej univerzite a na univerzite v Záhrebe. Viacero prednášok predniesli ľudia so zdravotným postihnutím a bolo zaujímavé vypočuť si ich skúsenosti a poznatky. V treťom bloku sa hovorilo o príležitostiach v rámci medzinárodných študentských výmenných programov. K problematike vystúpil Gaspar Haenecaert z Katolíckej univerzity v Leuvene (Belgicko), na ktorej je veľmi detailne prepracovaný prístup k študentom so zdravotným postihnutím. Svojím príspevkom zaujala aj nevidiaca študentka zo Slovenska, ktorá priblížila svoj pobyt a osobné skúsenosti zo štúdia vo Francúzsku.
Informácie, ktoré odzneli na seminári a problémy, o ktorých sa diskutovalo, boli z hľadiska mojej funkcie koordinátora pre prácu so študentmi so zdravotným postihnutím veľkým prínosom. Samozrejme, odzneli rôzne návrhy a úvahy, s ktorými nie každý súhlasil, ale dôležité bolo, že sa stretli pracovníci zo slovenských univerzít a komunikovali navzájom, so skúsenými kolegami zo zahraničia aj s mladými ľuďmi s postihnutím, ktorí napriek svojmu hendikepu chcú žiť podľa možností normálny život, začlenení do spoločnosti ako vzdelaní ľudia. Toto im môže umožniť aj naša univerzita a podmienky, aké im vytvoríme na prácu, závisia nielen od vedenia univerzity, jednotlivých fakúlt a koordinátorov, ale aj od každého jedného pedagogického pracovníka a jeho schopnosti vyjsť postihnutému študentovi v ústrety.
Doc. Ing. TATIANA BOJŇANSKÁ, CSc.
