e-poľnohospodár

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size
spravodajca Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
  • porn - instagram takipci satin al - film izle - titan jel - hyundai kia yedek parca - instagram takipci satin al - konya escort - Lipo Magnet - ankara evden eve nakliyat - İllegal bahis sitesi
  • Home Kategorie spravodajstva Poľnohospodár 18/53 NA SLOVÍČKO: S víťazom medzinárodnej súťaže

    NA SLOVÍČKO: S víťazom medzinárodnej súťaže

    E-mail Print

    Bc. ONDREJ PASTIERIK z Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov získal 2. miesto v európskom kole medzinárodnej súťaže o Cenu mladého vedca, ktorú vypísala firma Alltech. Prezentoval sa prácou pod názvom Využitie probiotík v akvakultúre. S nosnými myšlienkami sa s nami rád podelil:

    ryby18

    - Akvakultúra je kontrolovaná produkcia vodných živočíchov pre humánnu výživu a zahŕňa aktivity spojené prevažne s chovom rýb, v rozsahu malého rybníčka za domom až po obhospodarovanie veľkokapacitných klietok v pobrežnom pásme. Predpokladá sa, že v roku 2015 toto prudko sa rozvíjajúce odvetvie poľnohospodárstva bude tvoriť 73 % celosvetovej rybárskej produkcie, zatiaľ čo úlovok z morí a oceánov by mal naďalej klesať.

    Keďže na Slovensku je konzumácia rýb už tradične nízka, zodpovedá 4,7 kg na obyvateľa a rok, hlavným problémom slovenských producentov je zvýšiť odbyt rýb i mimo obdobia Vianoc. Z tohto dôvodu za posledné obdobie investovali do spracovateľských liniek. Pozitívom je, že mäso rýb zo slovenských vôd má takú kvalitu, o ktorú je záujem i v zahraničí.

    Krmivo pre ryby

    Najväčšou nákladovou položkou v chove rýb je krmivo. Žiaľ, u nás neexistujú špecializovaní producenti kŕmnych zmesí pre ryby, takže chovatelia ich musia dovážať zo zahraničia, najčastejšie z Dánska, kde sa sústreďuje aj vývoj nových nutričných aditív a produktov. V minulosti sa lososovitým rybám skrmovali rôzne mäsové pasty z jatočných odpadov v kombinácii s obilnými šrotmi. Takéto krmivá však nevyhovovali biologicky ani hygienicky a už dávno sa nepoužívajú. Štandardom sa stali tvarované suché koncentrované krmivá vyrábané extrúziou alebo peletovaním, vyhovujúce požiadavkám farmárov na ľahkú manipuláciu, vyvážený obsah živín, zdravotnú bezpečnosť, ako aj minimálne straty pri kŕmení. Pre ďalší rozvoj chovu rýb na Slovensku i vo svete treba vyriešiť niekoľko problémov, ktoré ohrozujú jeho udržateľnosť. Medzi najpálčivejšie patrí nevyhnutnosť znížiť závislosť od rybej múčky a oleja, ktoré sa vo veľkej miere pridávajú do krmív, znečisťovanie vody organickými zvyškami z chovu a kontrola bakteriálnych a vírusových ochorení, schopných zlikvidovať celé obsádky.

    Probiotiká fungujú ako živé kultúry

    V tejto situácii môže byť pre výrobcov krmív dobrou obchodnou príležitosťou uviesť na trh kŕmne zmesi pre ryby s účinnou dávkou životaschopných probiotických mikroorganizmov. Probiotiká sú aj jedným z nástrojov prevencie v dobe, keď EÚ zaviedla zákaz používania antibiotík na iné než terapeutické účely, pre značné reziduálne riziko v živočíšnych produktoch. Viacero výskumov dokazuje, že prítomnosť živých probiotických kultúr v organizme rýb vyvoláva zvýšenú odolnosť i prírastok živej hmotnosti.

    Probiotiká sa podávajú viacerými spôsobmi, či už aplikáciou do rybničnej vody, kŕmnych zmesí, alebo do prostredia, kde sa odchováva zooplanktón ako krmivo pre ryby. Probiotiká v rybničnej vode znižujú množstvo patogénov na koži a žiabrach rýb, urýchľujú rozklad organickej hmoty a zlepšujú kvalitu vody. Tieto mechanizmy v prírode prirodzene prebiehajú, avšak progresívnym postupom je inokulovať probiotické kultúry tam, kde je prírodná rovnováha nejakým spôsobom narušená. Probiotiká môžu nájsť uplatnenie i v rybích liahňach, pretože vhodným momentom pre kolonizáciu tráviacej sústavy sú práve rané vývojové štádiá rýb.

    A aké technologické úskalia má zapracovávanie probiotík do kŕmnych zmesí? Hlavným problémom je vysoká teplota pri spracovaní, potrebná, okrem iného, i na zničenie zárodkov salmonely. Zdraviu prospešné mikroorganizmy preto treba v krmive stabilizovať a chrániť. Z hľadiska komplexného riešenia zdravotného stavu a produkcie rýb je dôležitá cielená selekcia probiotických kultúr. Veľmi dôležitá je selekcia biologicky bezpečných druhov mikroorganizmov, ktoré sú vnímavé na antibiotiká a nemajú žiadne toxické a reziduálne účinky na živočíšny organizmus. Potenciálne probiotiká, izolované z prostredia alebo tráviacej sústavy rýb, musia úspešne prejsť testami na živných pôdach i experimentmi so živými rybami. Každopádne, aj slovenskí farmári sa v budúcnosti pravdepodobne stretnú s produktmi, pomocou ktorých budú môcť modifikovať mikroflóru v chovateľskom prostredí i v organizme rýb.