Vaša Magnificencia, vážený pán rektor, páni prodekani, dekani
! Vážení členovia vedeckých rád, ctené slávnostné zhromaždenie, dámy a páni!
S pocitom dojatia stojím tu dnes v aule váženej univerzity, nesúcej meno skromného, no svojím dielom veľkého človeka, ktorý sa do dejín vedy o živej prírode zapísal zlatými písmenami. S pocitom vďaky a pokory tu dnes stojím v aule vysokoškolskej ustanovizne, ktorá už deväť desaťročí plní náročnú a jedinečnú úlohu, vzdeláva odborníkov pre oblasti, ktoré sú pre život človeka nenahraditeľné. Slovami Marka Twaina prislúcha mi vyznať sa z toho, že Vedecká rada Záhradníckej fakulty Mendelovej poľnohospodárskej a lesníckej univerzity v Brne dala tomuto krásnemu letnému dňu príležitosť, aby sa mohol stať jedným z najkrásnejších dňov v mojom živote! Je to pre mňa veľká česť a mimoriadne vyznamenanie, že ma poctila svojou priazňou a udelila mi čestné miesto vo svojej akademickej obci. Ďakujem za mimoriadnu poctu, ktorá ma napĺňa pocitom hrdosti, že Mendelova univerzita je odo dneška mojou druhou alma mater! V duchu doktorskej prísahy sa zaväzujem, že jej dôveru, že Vašu dôveru, vážení kolegovia, nesklamem!
Vážené slávnostné auditórium!
Dnešná slávnosť a deväťdesiate výročie založenia vašej univerzity mi priam ponúkajú príležitosť na krátke zastavenie a bilancovanie. Veď v návale každodenných povinností si ani neuvedomujeme, ako čas letí, ako napĺňa stránky štatistík strohými údajmi a informáciami. Ak sa však prizrieme bližšie, vynárajú sa za nimi príbehy a osudy tisícok pedagógov, vedcov, desaťtisícov študentov a absolventov.
Vážené slávnostné zhromaždenie!
Ako nemôže úrodné pole rodiť bez obrábania, tak nemôže byť duch plodný bez vzdelania. Vzdelanie je najcennejšie bohatstvo, ktoré môžeme odovzdať našim deťom. Nepozná hranice a dáva človeku šancu, aby otváral trinástu komnatu svojho bytia. Pravda, to všetko v súlade s dodržiavaním humanistických a etických zásad, rešpektu a úcty k prírode, ktorej je súčasťou. Vzdelávanie je komplexný a nekonečný proces, v ktorom sa rodí nová osobnosť, schopná riešiť problémy, aktívne pristupovať k životu, vyznávať morálne hodnoty. To je však iba strohá definícia. Na to všetko nestačí poskytovať študentom len kvantá faktografických poznatkov a informácií. To je len jedna strana mince. Pretože naše univerzity sú poverené aj vyšším cieľom, poslaním vychovávať, vštepovať budúcim odborníkom nové vízie multifunkčného a ekologicky zameraného poľnohospodárstva, potravinárstva a iných príbuzných odvetví, ktoré sú náplňou našich študijných programov.
Nesmieme zabúdať ani na to, že vzdelanie nedáva človeku iba šancu stať sa samostatným a úspešným, ale zahŕňa aj také kritériá, ako je rešpekt a zodpovednosť voči iným, voči prírode. Len tolerantnosť môže v budúcnosti zamedziť katastrofám a konfliktom. Školy musia byť bránami k civilizovanosti, musia učiť pozerať na svet aj očami tých druhých. V každej dobe, v siedmich rokoch hojnosti, i v časoch nedostatku. Aj v tej dnešnej, ktorá je charakterizovaná nielen finančnou krízou, ale, ako sa to často deklaruje, najmä krízou morálky a ľudských hodnôt. Ešte naliehavejšie by sme sa mali zamýšľať nad starodávnou múdrosťou o troch grošoch. Aby sme našu krásnu planétu, našu Zem so všetkým, čo sme zdedili po svojich predkoch, rozmarne neminuli iba pre seba, ale mysleli aj na tých, ktorí tu už časť svojho života prežili, aj na tých, ktorí prídu po nás. Pretože zem dnes už nie je iba tradičným zdrojom produkcie potravín, ale aj prostredím, od ktorého očakávame určitú kvalitu života pre seba a naše deti či vnúčatá. Jedným dúškom môžeme spolu s klasikom konštatovať, že okrem každodenného chleba potrebujeme aj krásu a veľkoleposť prírody, harmonické zvuky zurčiaceho potoka, šum lesa. Chceme mať krásnu krajinu, zdravé životné prostredie, dostatok energie. Preto musíme hospodáriť rozumne a s citom pre rovnováhu. Pretože ľudstvo sa ocitlo v takej fáze svojej existencie, kde termín "trvalá udržateľnosť" nie je viac frázou, ale nutnosťou. Titulné stránky novín a hlavný vysielací čas médií patria dnes často spravodajstvu s katastrofickým obsahom. Mnohé časti sveta zápasia s prírodnými živlami. Neľútostné povodne, lesné požiare sužujú obyvateľstvo. Človek síce objavuje záhady mikrosveta aj vesmíru, no často je bezmocný voči nástrahám prírody. Tie sú často oplatou za zlé zaobchádzanie s prírodným prostredím a nerešpektovaním jej zákonov.
Milí kolegovia!
Naše spoločné pedagogické a vedeckovýskumné aktivity, zamerané na projektovanie trvalo udržateľných poľnohospodárskych systémov v krajine sú takisto prínosom, kvapkou do mora riešení súčasných problémov. Veď sústreďujú najnovšie poznatky vedy a interpretujú technické riešenia úprav krajinného priestoru na ekologickom princípe s dôrazom na trvalú udržateľnosť poľnohospodárskej produkcie. Som presvedčený o tom, že naznačili a naznačujú novú orientáciu technických, melioračných a krajinnoekologických odborov a obohacujú ich o moderné technické metódy dotvárania krajinného priestoru v súlade s uvedenými princípmi. Bude ich treba ďalej dopracovávať a zdokonaľovať, pretože globálna zmena klimatických pomerov nás núti hľadať nové riešenia. Musíme uvažovať o tom, ako optimalizovať postupy týkajúce sa hospodárenia s vodou, ako ju v podobe závlah čo najlepšie využiť pre poľnohospodársku produkciu a zabezpečenie dostatku potravín pre všetkých. Rozmýšľať, ako realizovať vhodné pozemkové úpravy, zúrodňovať pôdu, rekultivovať lúky, pastviny, revitalizovať vodné toky v prospech človeka. Je to veľmi široké pole pôsobnosti, na ktorom si pracoviská našich univerzít aj v budúcnosti budú môcť nájsť svoje uplatnenie. Aby svojim študentom ponúkli študijné programy atraktívne nielen svojím názvom, ale najmä aktuálnosťou problematiky a využiteľnosťou nadobudnutých poznatkov v praxi. Aby vzdelanie stálo na pevných základoch poznatkov vedeckej práce našich pracovníkov.
Vážená akademická obec, dámy a páni!
Dnes sa mi dostalo veľkej pocty. Odznelo tu veľa pekných slov na moju adresu, za ktoré vám veľmi pekne ďakujem. No priznám sa, som tak trochu v rozpakoch. Stojím tu na pódiu sám, ale je to tak iba naoko. V skutočnosti je nás tu veľa. Celý zástup ľudí, ktorých si vážim a ktorých mám rád. Ľudí, ktorí ma sprevádzajú súkromným aj profesionálnym životom a pomáhajú mi riešiť každodenné radosti aj starosti. Sú to spolupracovníci z našej Slovenskej poľnohospodárskej univerzity i z vašej univerzity, kolegovia z výskumu i praxe. S nesmiernou dávkou vďačnosti myslím na svoju rodinu, na manželku, deti a vnúčatá, ktoré mi pripravujú vynikajúce zázemie pre prácu aj chvíle voľna. Prosto, mám to šťastie, žiť so skvelými ľuďmi! Čestný titul doctor honoris causa patrí aj im a rád sa so všetkými podelím o svoju radosť. Úprimne si želám, aby táto krásna chvíľa trvala čo najdlhšie. Aj keď viem, že po nej opäť nastúpia dni bežné, pracovné. Dovoľte mi, aby som vám do nich poprial veľa zdravia a úspechov z dobre vykonanej práce. Univerzite - jubilantke - želám veľa ďalších plodných rokov, múdrych učiteľov a nadaných študentov, ktorí budú radi čerpať z ich vedomostí a skúseností. Želám si, aby užitočná spolupráca našich univerzít pokračovala a prehlbovala sa aj naďalej, aby sme sa tešili na spoločné stretnutia na oboch stranách hraníc, ktoré nás neoddeľujú, ale naopak, spájajú.
