Na Slovensku je v súčasnosti okolo 326-tisíc hektárov nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy. Problém tvorby obnoviteľnej energie a nevyhnutnosť hľadať zdroje, ktoré nahradia fosílne palivá, je však čoraz aktuálnejší. "Popri využívaní lesnej hmoty - dendromasy, je jednou z možností aj pestovanie rýchlorastúcich drevín, ako je vŕba, topoľ či agát, na nevyužívanej poľnohospodárskej pôde.
V súčasnosti je podiel biomasy na výrobu tepla na Slovensku iba 0,3 %, zatiaľ čo v zahraničí, napr. vo Švédsku tvorí 23 %, v Dánsku 19 % a v Rakúsku 13 %," hovorí prof. Ing. Milan Demo, PhD., z Katedry trvalo udržateľného rozvoja (KTUR) FEŠRR, vedúci projektov zameraných na výskum biológie a produkčného potenciálu kultivarov a klonov rýchlorastúcich energetických drevín rodu Salix a Populus.
KTUR v období od roku 2005 do 2009 založila tri poľné výskumné bázy (v Seliciach, Kolíňanoch a v Brodskom) na overovanie vhodnosti pôdnoekologických podmienok juhozápadného Slovenska pre pestovanie rôznych odrôd a klonov drevín rodu Salix a Populus. Najrozsiahlejšia z nich je na Vysokoškolskom poľnohospodárskom podniku SPU v Kolíňanoch, kde sa na ploche okolo jedného hektára nachádzajú štyri vzorkovnice vŕby a topoľa.
Prvá je zameraná na overovanie produkčného potenciálu piatich švédskych odrôd vŕby - Sven, Inger, Tora, Gudrun a Tordis. Porast je 3 roky po výsadbe a dosahuje výšku do 5 metrov. "Je predpoklad, že na konci tretieho roku vegetácie dosiahne úroda biomasy u jednotlivých odrôd okolo 80 až 100 ton na ha," informuje prof. Demo a zároveň dodáva, že z regulačných faktorov sa overuje rôzna úroveň hnojenia a priestorová organizácia porastu. Druhá vzorkovnica slúži na porovnanie produkčného potenciálu najvýkonnejšej švédskej odrody Inger s dvoma maďarskými odrodami - Expressz a Csala. Okrem hnojenia a priestorovej organizácie porastu sa overuje aj technológia výsadby a vplyv závlahy na produkčný potenciál jednotlivých odrôd.
Ďalšia vzorkovnica slúži na overovanie produkčného potenciálu štyroch talianskych odrôd topoľa sivého - Sirio, AF-2, Pegaso a Monviso v pôdnoekologických podmienkach juhozápadného Slovenska.
Štvrtá vzorkovnica, ktorá bola založená v tomto roku, má medzinárodný charakter. Jej cieľom je otestovať 43 nových genotypov rýchlorastúcich energetických drevín rodu Salix a Populus v rôznych pôdnoekologických podmienkach Európy. Ich produkčný potenciál sa testuje okrem Kolíňan aj na Švédskej poľnohospodárskej univerzite v Uppsale (Ultuna), v Taliansku (Cavallermaggiore) a v Portugalsku (Bracanca). Na riešení uvedenej problematiky spolupracujú aj ďalšie medzinárodné inštitúcie - Lantmännen Agroenergi AB a Výskumný ústav pre rýchlorastúce energetické dreviny v Svalöv vo Švédsku, Ústav rastlinnej výroby Univerzity Sv. Štefana v Gödöllő a Szilvánus díszfaiskola v Kapuvári v Maďarsku. Z domácich inštitúcií Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Výskumný ústav papiera a celulózy - úsek Slovenský výskumný ústav drevársky v Bratislave, Agrisem Galanta, Biosalix a Dalkia, a.s., Bratislava. Z pracovísk našej univerzity sa okrem KTUR a VPP na riešení problematiky podieľa Katedra ekológie, Katedra krajinného inžinierstva, Katedra fyziológie rastlín, Katedra biometeorológie a hydrológie, Katedra biotechniky parkových a krajinných úprav a Katedra štatistiky a operačného výskumu.
Realizačné výstupy zo sledovaných vzorkovníc budú pozostávať z návrhu najvhodnejšieho spôsobu zakladania porastov rýchlorastúcich energetických drevín, výrobnej sfére budú odporučené odrody rezistentné voči chorobám a škodcom, ako aj tie, ktoré najlepšie znášajú suchšie pestovateľské podmienky juhozápadného Slovenska a sú pre prax ekonomicky najvýhodnejšie. Ako nás informoval prof. Milan Demo, v budúcnosti uvažujú založiť aj ďalšie vzorkovnice s agátom bielym a miskantom obrovským.
