Je na svete vôňa, ktorej nik neodolá. Nepochádza z dielne šikovných chemikov a nepýši sa menom nijakej slávnej filmovej divy. Nekúpiš ju v elegantnej drogérii. Nemá však konkurenciu. Závisí od nej život človeka. Bytostne. Vôňa chleba, to je základ, to je istota. O ten každodenný prosíme všetci, kto vo vrúcnej modlitbe, kto slovami básnika, alebo len prosto, skromne, úplne obyčajne. Aby ho bolo dostatok, pretože iba vtedy možno myslieť na to ostatné, čo nás obklopuje.
Dlhou cestou prejde drobné obilné zrnko, kým na stole siahneme po krajci chlebíka. Lenže, kto si to uvedomuje, keď ho máme nadostač? Kto vidí, koľko práce je v ňom zosobnenej? Človek je už raz taký, čo je doma, to sa akosi neráta...Platí to aj pre spoločnosť. Žijeme, žiaľ, taký čas, keď práca poľnohospodára nie je v nej dostatočne ocenená. Chlebové odvetvie...nuž, počas siedmich rokov blahobytu sa na ďalších (možno) sedem chudobných akosi nemyslí. Lenže dobrý hospodár sa nemôže riadiť módnymi trendmi zo stránok farebných žurnálov. Či prší, či sneží, či je páľava, robí si poctivo svoju prácu. Napriek tomu, že nie je vždy voňavá a odetá do parády. Aj my, tu, na našej alma mater, sme súčasťou tohto odvetvia. Od nás tiež závisí, aký bude pohľad novej mladej generácie na rezort, ktorý zabezpečuje výživu pre všetkých. Práca za katedrou a pred ňou, v laboratóriu, v kancelárii či vo výrobe, to je náš chlebíček každodenný. Na prahu nového akademického roka si spolu zaželajme, aby nám chutil, voňal a aby sme z neho mali radosť - a ostatní úžitok.
