Sedela som v električke a rozmýšľala, čo ma asi dnes čaká v práci, keď sa za mnou ozvala skupinka vysokoškolákov. Vášnivo rozoberali všetky možné festivaly, ktoré v lete poctili svojou návštevou, miesta, kam sa zatúlali a ťažkali si, že už za chvíľu musia zase na nejaké prednášky a cviká. Prišlo mi to smutno-krásne...
Ešte minulý rok som tam stála s nimi a dnes už kopem inú ligu. Od júna som totiž Ing. Niekedy sa prichytím, ako si spomeniem na maličkosť zo študentského života, a tak si uvedomím, že nielen ja, ale aj moji spolužiaci, máme na čo spomínať. Nekonečné prednášky, "akčné" cviká, zvládnuté skúškové, chodbovice na intrákoch, krúžkovice, vyspávanie do obeda, kamoši, lásky... Na zlé veci sa zabúda rýchlo.
Preto by som chcela prostredníctvom Poľnohospodára poďakovať nielen profesorom, ktorí to s nami mali málokedy jednoduché, ale všetkým, vďaka ktorým sme úspešne spromovali a ktorí vedome či nevedome formovali naše osobnosti. Ďakujem za krásnych päť rokov na našej alma mater a prajem všetkým veľa chuti do učenia (bez ohľadu na to, z ktorej strany katedry stoja) a rovnako veľa zábavy a dôvodov na úsmev.
...a niekedy snáď dovidenia :)
