Súťažný ročník 2008/09 sa pre basketbalový klub SPU začal zmenou sponzora. Po odchode CASTY podal pomocnú ruku Agrokomplex Nitra a s určitým nadsadením možno povedať, že sa v klube vytvoril nový - nitriansky - duch.
Po rozpačitom začiatku sa tvár mužstva postupne začala formovať. Príchodom amerického rozohrávača Lawrenca a českého legionára Votroubka medzi stálice klubu - Hilla, Pohánku, Červenku, Vida, Ivana, Fapša, Stojanova a najmä uzdraveného Tomeka - sa vytvoril veľmi silný tím. Na jeho čele stál skúsený lodivod PaedDr. Ľubomír Urban (alias Mexo), odborný asistent na Katedre telesnej výchovy a športu FZKI SPU.
Basketbalové srdce bilo v Nitre v tomto ročníku určite intenzívnejšie ako po iné roky. Vycítili to aj diváci, ktorí si našli cestu do Športovej haly SPU v oveľa hojnejšom počte. Viac ako tridsaťročný rekord v návštevnosti, ktorý podľa neoficiálnych štatistík držali volejbalisti VŠP, bol v tohoročnom play off niekoľkokrát prekonaný!
Odborníci tvrdili, že umiestnenie v základnej a následnej nadstavbovej časti nie je dôležité. Možno to bola pravda, ale druhé miesto po dlhodobej súťaži malo svoju váhu najmä v psychickom meraní síl so súpermi. V záverečných bojoch to naplno platilo.
Hneď prvý súper - Komárno - nás takmer nachytalo na hruškách. Pravdepodobne rozhodlo práve srdce. Šnúra piatich zápasov nám ukázala, že v športe je potrebná nielen dávka sebavedomia, ale aj často zaznávaná pokora, okorenená štipkou šťastia.
V semifinále si na nás trúfala Prievidza, veď v dlhodobej časti predvádzala neobyčajný vzostup výkonnosti. Mená ako Ridzoň, Szalai, Štorcel síce vzbudzovali rešpekt, ale nie strach. Baníci boli po dlhom pôste a túžbe za úspechom možno až prehnane motivovaní, a tým nám uľahčili situáciu. Určite sme však na nich mali a aj preto sme potrebovali len štyri zápasy.
Pezinok, ako úradujúci majster, bol počas celej sezóny vyrovnaným a nepríjemným súperom. Hráči ako Williams, Mičuda a Lukjanec sú na našich palubovkách pojmami. Vo finálových dueloch rozhodovali zdanlivé maličkosti. Výhra v Pezinku, zbytočná prehra doma a následne vonku neveštili nič dobré. Pri stave 2 : 1 pre Pezinok to fanúšikovia so slabšou náturou už vzdávali. Na štvrtý zápas do haly však našťastie prišli a povzbudzovali. Nitrianske srdce tam jasne porazilo pezinskú rutinu. Záverečný súboj mal náboj ako hrom. Okamžite po zápase v Nitre boli lístky v Pezinku beznádejne vypredané. Posledný duel bol vernou kópiou ročníka. Vyhrávali sme o 10 bodov, ale o toľko sme aj prehrávali. Záver však vyznel našťastie pre nás. Slová jedného z aktérov, Ľuboša Pohánku: "... asi sme viac chceli vyhrať...," hovoria za všetko. Po druhýkrát sme majstri republiky v basketbale. Gratulujeme všetkým, ktorí sa o to na ihrisku, ale aj mimo neho zaslúžili.
