Svet vyššieho vzdelávania je ešte stále príliš vzdialený od podnikateľského. Trh práce pociťuje nedostatok absolventov, ktorí disponujú takou kombináciou vedomostí a zručností, po ktorých je dopyt. Aj inovačný potenciál Európy je obmedzený nízkou mierou výmeny poznatkov medzi inštitúciami vyššieho vzdelávania a podnikmi.
Ako preklenúť tento problém v európskom kontexte? Ponúka sa nové partnerstvo pre modernizáciu univerzít, európske fórum pre dialóg medzi univerzitami a podnikmi. O jeho cieľoch a plánovaných aktivitách diskutoval 24. apríla na pôde Zastúpenia Európskej komisie v Bratislave Ján Figeľ, komisár pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež so zástupcami slovenských univerzít a vedeckých ustanovizní. Debatu viedol Vladimír Šucha, riaditeľ generálneho riaditeľstva pre kultúru, viacjazyčnosť a komunikáciu EK a aktívne sa do nej zapojila aj Barbara Šipošová, personálna riaditeľka PSA Peugeot Citroën Slovakia.
Účastníkovi diskusie sa na prvý pohľad zdalo, že sa objavuje niečo, čo je už dávno vynájdené. No skutočnosť je, žiaľ, iná. Školstvo, stredné aj vysoké, síce stále proklamuje vzdelávanie absolventov pre trh práce, no ľudia z podnikateľskej sféry majú inú skúsenosť. Podľa kritických slov B. Šipošovej vzdelávanie nie je koordinované so stratégiami rozvoja Slovenska v stredno- či dlhodobom horizonte. Je zamerané viac na memorovanie poznatkov ako na praktickú činnosť. Uprednostňujú sa teoretické a spoločenskovedné aprobácie a technické vzdelávanie zaostáva. Personálna riaditeľka Peugeotu to odôvodňuje tým, že v spoločnosti pretrváva nepriaznivý názor na priemysel, fabrika je v očiach verejnosti spájaná s pracoviskom plným hučiacich strojov, mazivového oleja a čiernych rúk. Málo sa vie o tom, ako to beží v modernom výrobnom závode, kde väčšinu pracovných operácií riadi výpočtová technika. Preto ani rodičia nemotivujú svoje deti, aby študovali technické smery. Ďalším problémom je podľa nej aj celoživotné vzdelávanie učiteľov, ktorému sa doposiaľ nevenovala dostatočná pozornosť. Odporučila, aby sa do procesu permanentného vzdelávania zapájali vo väčšej miere, aby nevyučovali to, čo sami vedia, ale to, čo priemysel potrebuje. "Vzdelávacie inštitúcie by mali plniť v prvom rade poslanie, pre ktoré boli zriadené. Ich manažmenty by sa mali vyjadrovať k celospoločenským témam alebo rozvojovým víziám," podotkla a pripomenula, že na základe strategických rozhodnutí by mali inovovať svoje vzdelávacie programy. Doplnila, že PSA Peugeot bol pri začiatku svojho pôsobenia na Slovensku nútený vychovať si pracovné sily vo vlastnej réžii a v spolupráci s STU v Bratislave založil aj Centrum odborného vzdelávania, ktoré ponúka svoje služby aj iným záujemcom zo sféry priemyslu.
Ján Figeľ oboznámil prítomných predstaviteľov vysokých škôl a médií s platformou Európskej komisie pre dialóg medzi univerzitným a podnikateľským prostredím. Doterajšia vysoká účasť na workshopoch a podujatiach z tejto oblasti dokazuje, že je to horúca téma. Využiť krízové obdobie na vzdelávanie a pripraviť sa na rozvoj spoločnosti po jej odznení, to je podľa komisára jedna z možností, ktorú neslobodno prepásť. "Teraz je pravý čas na posun vpred v otázke spolupráce medzi univerzitami a podnikmi. V časoch ekonomickej recesie, keď majú absolventi väčšie ťažkosti pri hľadaní práce a podniky sú vystavené vyššiemu konkurenčnému tlaku, by ekonomická a spoločenská pridaná hodnota spolupráce mala byť ešte dôležitejšia. V generovaní poznatkov je Európa produktívna. Výzvou však zostáva zlepšenie vzťahov medzi výskumnými kapacitami na univerzitách a využitím nových poznatkov, inovácií v praxi," konštatoval a doplnil, že hlavné závery doterajšej činnosti fóra hovoria o tom, že rozvoj podnikateľskej kultúry na univerzitách si vyžaduje hĺbkové zmeny aj v ich riadiacich sférach. Poukazujú aj na to, že vzdelávanie musí byť komplexné a otvorené všetkým študentom, ktorí oň prejavia záujem. Univerzity by mali do vyučovania zapojiť aj odborníkov z podnikateľskej sféry a pedagógovia by mali mať prístup k odbornej príprave budúcich absolventov.
