Príčiny poklesu výmer
Hlavné európske zemiakarske krajiny Holandsko, Nemecko, Belgicko, Veľká Británia a Francúzsko vyrobili v minulom roku 30 miliónov ton zemiakov z celkovej európskej produkcie okolo 60 miliónov ton. Predpokladá sa, že ani v tomto roku sa plochy výrazne nebudú meniť. Na Slovensku v minulom roku tvorili výmery zemiakov 16 800 hektárov (pre porovnanie - v roku 1993 to bolo 48-tisíc ha). "V súčasnosti máme okolo 200 malých, trhovo zaujímavých pestovateľov zemiakov, ktorí hospodária na výmere vyše 0,5 ha a 60 veľkých pestovateľov s výmerou od 150 do 300 ha. Väčšina z nich je sústredená v juhozápadnej časti Slovenska. V dôsledku silnej konkurencie z hľadiska pestovania zemiakov a ich dopravy do obchodných reťazcov na Slovensku - až 90 % obchodu so zemiakmi sa realizuje cez obchodné reťazce - ale aj výrazného zvýšenia pestovateľských vstupov, najmä pokiaľ ide o cenu techniky, kvalitného sadivového materiálu a energie, výrazne poklesla pestovateľská výmera v typických zemiakarskych oblastiach Slovenska, ako je horný Spiš, Liptov, Orava, Turiec. Pestovateľské náklady na túto komoditu boli oveľa vyššie ako realizačné ceny, takže poľnohospodári v uvedených oblastiach postupne ustupovali od pestovania zemiakov. Čiže presun výmer bol prirodzený," hovorí doc. Frančák a podotýka, že v juhozápadnej časti Slovenska sú pestovatelia schopní dosiahnuť veľmi dobré úrody (do 40 ton na ha), aj keď zemiaky musia pestovať pod závlahou. Tá predstavuje pre poľnohospodárov z hľadiska prevádzky vážny problém, keďže v súčasnosti im prenajíma závlahové zariadenia štátny podnik Hydromeliorácie. "Pestovateľom zemiakov by pomohlo, keby čerpacie stanice dostali do užívania," zdôrazňuje Ján Frančák.
Problémy výroby
Problémom domácej produkcie zemiakov naďalej zostáva objem a kvalita a najmä v menších podnikoch nedostatočná technologická vybavenosť (pozberová úprava a sklady). Premieta sa hlavne do problémov pri finalizovaní výroby do podoby hotového produktu pre obchodné systémy. Takáto produkcia sa potom často za nízke ceny vyváža ako náhrada a dováža sa finalizovaná produkcia. Nevyhnutné je, aby manažmenty hľadali spôsoby presadiť sa pri realizácii dorobeného zemiakového sadiva, čo sa pri znížených množiteľských plochách dá iba prostredníctvom kvality. "V súčasnosti sme schopní vyprodukovať sadivový materiál zhruba na tisíc ha. V oblasti Liptova, Turca, horného Spiša máme vynikajúce podmienky pre produkciu sadivového materiálu. Avšak väčšinu dovážame z Holandska a z Nemecka. Ten je však dvakrát drahší ako domáci. Nevyhnutné je preto u nás dobudovať vlastné klimatizované skladovacie priestory, kde možno sadivový materiál uskladniť v paletách, pri teplote okolo 3 až 7 °C, s vlhkosťou vzduchu okolo 75 až 90 %," vysvetľuje odborník. Sadivo, ktoré sa dostáva do pôdy, by malo byť dvoj- až trojnásobne pretriedené.
Technika, manipulácia a uskladnenie "Boli sme zvyknutí, že zemiaky sú chlebom chudoby. Mysleli sme, že tam, kde sa neurodí iná plodina, je vhodná práve táto komodita a sadili sme ju do ťažkých kamenistých pôd. Po roku 1989 sa pestovaniu zemiakov začali venovať ľudia, ktorí nedodržiavali technologickú disciplínu a sadili nekvalitný materiál. To malo negatívny vplyv na pestovanie zemiakov. Rozšírili sa choroby a škodcovia, vo veľkom množstve sa využívala a dodnes využíva chemická ochrana. Malí pestovatelia požívajú starú, nekvalitnú techniku, čo výrazne zvyšuje poškodenie zemiakov. Pri manipulácii s nimi treba dbať, aby nepadli z väčšej výšky ako polmetrovej, inak sa poškodia. Veľmi dôležité je vhodné uskladnenie. Keď sú zemiaky voľne uskladnené, to znamená nasypané na hromade, môže dôjsť k zanášaniu plesne a jej rozšíreniu na ostatné plody," upozorňuje doc. Frančák.
Integrovaná produkcia
Ministerstvo pôdohospodárstva SR má snahu pomôcť zemiakarom, aj keď z pohľadu Jána Frančáka, je ministerstvo stále v pozícii "spiaceho chrobáka". To znamená, že snahy chrániť prvovýrobcov zemiakov nie sú dostatočné. Záujem o pestovanie zemiakov by vraj mal stimulovať aj pripravovaný projekt integrovanej produkcie (IP) zemiakov. Pri dodržiavaní zásad v systéme IP sa znižuje počet chemických ošetrení i hnojenia, čo prispieva k zvyšovaniu bezpečnosti a neškodnosti pestovaných plodín, ale aj šetreniu životného prostredia. IP sa riadi prísnejšími agrotechnickými pravidlami než konvenčná výroba, teda pohybuje sa medzi zásadami správnej poľnohospodárskej praxe a ekologickou produkciou. Každý subjekt zapojený do IP musí spĺňať prísne kritériá - viesť záznamy o hospodárení, evidenciu potrebnú pre kontrolu a monitoring, dodržiavať minimálne požiadavky týkajúce sa používania hnojív. Pri IP je dotačná dávka zostavená na určitú výmeru. Avšak pestovateľ musí zabezpečiť systém striedania, zemiaky nemôže pestovať ako monokultúru (keď chce pestovať napr. na výmere 100 ha musí do pestovania zaradiť 400 ha výmeru, čo mu výrazne obmedzí aplikáciu niektorých chemických látok. To sa môže premietnuť aj v úrode plodín zaradených pri striedaní so zemiakmi ako je kukurica a hustosiate obilniny). "Tento projekt pomôže skvalitniť produkciu pre konečného spotrebiteľa. Výrobca bude musieť sledovať používanie chemických prípravkov. Očakáva sa, že od roku 2012 - 2013, keď vstúpia do platnosti nové pravidlá používania pesticídov, bude sa tlak na tento typ produkcie zvyšovať. IP môže byť vhodný medzistupeň, ako sa na tento tlak pripraviť. Problém, ktorý zatiaľ zemiakari vidia, je v tom, že pestovateľ musí na ploche rotovať plodiny. Ak tam bude sadiť po 4 rokoch iné plodiny, ktoré nebude schopný ošetriť povolenými chémickými prostriedkami, hrozia mu ekonomické i fytokaranténne straty," konštatuje doc. Ján Frančák.
Vytvoriť silnejší subjekt
Zemiakarsky zväz SR je združenie pestovateľov zemiakov, prvovýrobcov, výrobcov sadivového materiálu, obchodníkov a zástupcov vedy a výskumu. Zväz je aj členom Európskeho zemiakarskeho združenia. Jedna z jeho funkcií je poradenstvo prvovýrobcom. "Dôležité je, aby sa pestovatelia zemiakov združili a vytvorili silný subjekt. Zabezpečili by si lepšiu vyjednávaciu pozíciu s obchodnými reťazcami. Mnohokrát sa totiž stáva, že malí pestovatelia predávajú svoju produkciu za veľmi nízke ceny, a tým poškodzujú všetkých prvovýrobcov. Slovensko bolo zemiakarsky sebestačnou krajinou, dokázalo si vyrobiť pomerne kvalitný sadivový materiál. V súčasnom období zhruba 30 % zemiakov dovážame za nižšiu cenu ako dávajú naši prvovýrobcovia. Zahraniční pestovatelia majú skrytú formu dotácie, čo im umožňuje zemiaky dorobiť a exportovať. Žiaľ, náš poľnohospodár nie je takto chránený," zhodnotil situáciu zemiakarov J. Frančák.
