e-poľnohospodár

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size
spravodajca Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
  • porn - instagram takipci satin al - film izle - titan jel - hyundai kia yedek parca - instagram takipci satin al - konya escort - Lipo Magnet - ankara evden eve nakliyat - İllegal bahis sitesi
  • Home Kategorie spravodajstva Poľnohospodár 14-15/53 TÉMA LESY: Jar nám pripomína lesy intenzívnejšie

    TÉMA LESY: Jar nám pripomína lesy intenzívnejšie

    E-mail Print
    kropil14-15

    Lesy Slovenska, ktoré nás obklopujú na výmere 41 percent územia krajiny, majú multifunkčný význam. Okrem hospodárskeho, teda využitia dreva ako suroviny, sú ako súčasť krajiny nesmierne dôležité pre vodu, zachovanie biodiverzity, ale aj vyžitia pre turistiku a oddych našich ľudí.

    Uprostred krízy finančných trhov, ekonomiky a snáď aj hodnotového systému si možno častejšie uvedomujeme ich stálu hodnotu. Lesy sa však menia, tak ako v minulosti, aj teraz a budú podliehať zmenám aj naďalej. Scenáre klimatickej zmeny, ako aj ostatných globálnych a regionálnych zmien, najmä socio-ekonomických, hovoria o potrebe adaptácie našich prístupov obhospodarovania lesných ekosystémov, o starostlivosti o ne a o ich využívaní. Budeme musieť nájsť odvahu presadzovať skutočne multifunkčné lesné hospodárstvo, aby neostávalo iba jednostranne prijatým a obetavo napĺňaným záväzkom lesníkov, ale aj celospoločensky náležite oceňovanou službou.

    Súčasná nerovnováha v ponímaní utilitárneho využitia lesa na jednej strane a nedotknuteľnom ekologickom systéme na strane druhej spôsobuje nepochopenie medzi rôznymi názorovými skupinami. Lesné hospodárstvo produkuje výkony s vysokou pridanou hodnotou, zamerané nielen na produkciu drevnej hmoty, ale aj na bezpečnosť a kvalitu života. To všetko sa musí diať v zmysle trvalej udržateľnosti využívania týchto jedinečných prírodných zdrojov.

    les14-15

    Prechod od lesného hospodárstva, primárne považovaného za dodávateľa drevnej suroviny, na novú, vyššiu úroveň ilustruje aj dlhodobé relatívne znižovanie ťažieb v porovnaní s prírastkom európskych lesov a nárast výkonov v oblasti ekosystémových služieb lesov. Napriek tomu, že sa tieto aktivity najčastejšie odohrávajú na vidieku, najväčší prospech z nich má neraz obyvateľstvo vzdialených mestských aglomerácií. O to viac zaráža, že vo verejnej mienke ešte stále nie sú zriedkavé názory, ktoré lesníckym zásahom pripisujú skôr negatívne účinky na stav prírodného a životného prostredia. Zmenu postojov môže priniesť aj naša sústavná sebareflexia a vytrvalé objasňovanie významu multifunkčného lesného hospodárstva pre kvalitu života na vidieku, ktorú podporuje nielen vytváraním esteticky hodnotného prostredia a udržiavaním infraštruktúry, zabezpečujúcej dostupnosť krajiny pre turistické využitie, poskytovaním dostupného zdroja energie v podobe biomasy, ale aj vytváraním pracovných miest, priamo i sprostredkovane pri spracovaní produktov lesa a poskytovaní služieb návštevníkom.

    Nové poznatky lesníckej vedy zároveň zvýrazňujú úlohu lesov pri sekvestrácii uhlíka, čo po predpokladanom začlenení lesníckeho sektora do Európskej smernice o obchodovaní so skleníkovými plynmi môže priniesť vlastníkom a užívateľom lesov výraznejšie možnosti zhodnotenia vlastných výkonov. Aj preto vyvstáva naliehavá potreba kvantitatívne vyjadriť kapacitu lesných ekosystémov a všetkých ich zložiek plniť regulačné, ekologicko-produkčné a environmentálne funkcie ako predpoklad funkčne integrovaného hospodárenia.

    les214-15
    Práve takéto hospodárenie s obnoviteľnými prírodnými zdrojmi definuje Forestry-based Technology Platform, teda Lesnícka technologická platforma v rámci Európskej únie, požadujú ho konferencie ministrov o ochrane lesov v Európe a za nevyhnutné ich považujú poprední svetoví odborníci. Pre takéto chápanie lesa je nevyhnutné vychovávať dobre pripravených odborníkov. Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene zastrešuje všetky lesnícke disciplíny, ktoré sú potrebné a dôležité z hľadiska starostlivosti o lesné ekosystémy a rozvoj lesníctva u nás či v krajinách strednej Európy. Počet a zameranie katedier sa vyvíjalo jednak v súvislosti s profiláciou štúdia na fakulte, ako aj s rozvojom samotných lesníckych oblastí. Tvoriví pracovníci fakulty sa v súčasnosti venujú výchove odborníkov na všetkých troch stupňoch vysokoškolského štúdia a základnému, ako aj aplikovanému výskumu vo všetkých oblastiach. Ich vedecká aktivita prebieha v desiatkach výskumných projektov, ale koncentruje sa do práve rozbiehajúceho sa projektu centra excelentnosti pod názvom Adaptívne lesné ekosystémy, podporeného zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Na základe vedecky podložených argumentov chceme neustále podávať návod, akým smerom sa musí lesníctvo uberať.

    Verím, že lesy, lesníctvo, ale aj všetci, ktorí pracujú pre rozvoj vidieka, majú svetlú budúcnosť a v dlhodobom rámci to nezmenia ani momentálne nepriaznivé ekonomické podmienky, ktoré dnes sprevádzajú snáď všetky oblasti života.

    Prof. Ing. RUDOLF KROPIL, CSc.,
    dekan Lesníckej fakulty TU vo Zvolene