Na túto otázku by sme chceli dať odpoveď záujemcom, ktorých trápi zdravotný stav stromov. Je to aj základná otázka výskumníkov Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene (ÚEL SAV) a jeho Pobočky biológie drevín, ktorá susedí so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre.
Pracovisko sídli v Nitre od roku 1993, po delimitácii Ústavu dendrobiológie SAV Arborétum Mlyňany do ÚEL SAV vo Zvolene. Intenzívne pokračovalo vo výskume domácich a cudzokrajných drevín. Riešili sa otázky súvisiace s hodnotením podmienok, za akých sa budú môcť uplatniť ako dreviny v lesnom hospodárstve, aj na výsadbu do verejnej a súkromnej zelene. Od roku 1965 sa tu spolu s inými vednými odbormi intenzívne rozvíja aj fytopatológia. Ústrednou témou je zisťovanie príčin poškodenia domácich, ale hlavne cudzokrajných drevín vo verejnej zeleni, vo významných dendrologických objektoch.
Netradičnými metódami sa pokúšame liečiť gaštan jedlý (Castanea sativa Mill.) a pagaštan konský (Aesculus hippocastanum L.). Gaštan jedlý ako kultúrnu drevinu poškodzuje huba Cryphonectria parasitica (Murr.) Barr. Spôsobuje rakovinu kôry gaštana a jej škodlivosť sa dá charakterizovať slovami "horšia ako mor". Príznaky ochorenia sa dajú voľným okom rozlíšiť na mladej kôre v podobe farebných zmien, preliačenín. Rozmnožovacie orgány huby sa utvárajú na kôre vädnúcich a suchých konárov v tvare nápadných oranžovočervených ložísk. Huba utvára pod kôrou také výrazné a len pre ňu charakteristické vejárovité podhubie, že sa dá diagnostikovať aj bez laboratórneho vyšetrenia. Poškodená kôra neskôr pozdĺžne puká, odlupuje sa. Vo Francúzsku vedci vyvinuli biologickú metódu ošetrenia rakovinových rán nevirulentnými, tzv. hypovirulentnými izolátmi huby Cryphonectria parasitica. Gaštany na ich prítomnosť reagujú zahojením rakovinových rán, tvorbou kalusu. Podstatou biologickej ochrany je prenos dsRNA vírusu z hypovirulentných kmeňov do virulentných. Praktické ošetrenie, teda liečenie, robíme tak, že okolo rakovinových rán urobíme otvory do kôry, do nich vložíme médium s hypovirulentnými izolátmi a očkovacie otvory zalepíme špeciálnymi lepiacimi páskami. Účinnosť ošetrenia sa prejaví tým, že okraje rán kalusujú, zahoja sa. Naša dlhoročná snaha začína prinášať prvé úspechy, ale aj sklamania. Nové, aktívne rakovinové rany sa utvárajú rýchlejšie, ako ich stačíme ošetriť. Veľkú nádej vkladáme do užšej spolupráce s majiteľmi a správcami gaštaníc.
Viditeľne lepšie výsledky dosahujeme pri ošetrení pagaštana konského, ktorý poškodzuje ploskáčik pagaštanový, teda larválne štádiá tohto drobného motýlika. Vyžieraním listového parenchýmu vytvárajú rozsiahle míny. V dôsledku toho listy usychajú, hnednú a predčasne opadávajú. Vzhľadom na to, že chemická ochrana nie je vždy účinná, skúšame novú metódu ošetrenia stromov technológiou mikroinjektáže. Do kmeňa ošetrovaných stromov sa v 45 stupňovom uhle vyvŕtajú 10-15 mm hlboké a 4 mm široké otvory. Do nich sa vkladajú špičky injektora, na ktoré sa nasunie lievikovitá nádobka, v ktorej je insekticíd (VIVID II). Na koniec injektora sa priloží keramický uzáver. Gumeným kladivom sa jemne udrie na keramický uzáver, tlakom sa spodná časť injektora roztrhne a insekticíd začne prúdiť do vodivých pletív hostiteľskej dreviny. Stromy sa ošetrujú vo fenologickej fáze úplného nasadenia listov. Injektory sa za priaznivých tepelných podmienok za 3 až 4 hodiny vyberú a otvory sa ošetria štepárskym voskom, ktorý obsahuje rastové hormóny. Pagaštany sme od roku 2004 doteraz pokusne ošetrili v 58 lokalitách. Účinnosť ošetrenia sa prejavuje tak, že listy pagaštanov neopadávajú už koncom augusta, ale ostávajú v korune stromu do neskorej jesene.
Ochrana gaštana jedlého, pagaštana konského a súčasný zdravotný stav drevín vo verejnej zeleni boli ústrednými témami medzinárodnej vedeckej konferencie Dreviny vo verejnej zeleni, ktorú v dňoch 22. a 23. apríla organizoval ÚEL SAV spoločne s mestom Nitra a Slovenskou spoločnosťou pre vedy poľnohospodárske, lesnícke a veterinárske pri SAV v Bratislave, pobočke pri SPU v Nitre. Na uvedených témach úzko spolupracujeme s vedeckými pracovníkmi z Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva a s našimi kolegami z Arboréta Mlyňany, prof. Ing. Pavlom Hrubíkom, DrSc., prof. Ing. Jánom Supukom, DrSc., Ing. Silviou Tkáčovou, PhD., Ing. Jánom Kollárom a inými, ktorí sú spoluriešiteľmi v projektoch VEGA a APVV.
