e-poľnohospodár

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size
spravodajca Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
  • porn - instagram takipci satin al - film izle - titan jel - hyundai kia yedek parca - instagram takipci satin al - konya escort - Lipo Magnet - ankara evden eve nakliyat - İllegal bahis sitesi
  • Home Kategorie spravodajstva Poľnohospodár 14-15/53 Energetická bezpečnosť Slovenska aj Európskej únie

    Energetická bezpečnosť Slovenska aj Európskej únie

    E-mail Print

    Tejto téme bolo venované prvé tohtoročné diskusné fórum v rámci série podujatí, zameraných na využitie kreativity a inovácií v politikách EÚ. Podujatie zorganizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu (IK EP) na Slovensku a Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied.

    V Európskej únii sa teraz pozornosť venuje takzvanému druhému balíčku strategického preskúmania energetickej politiky. Centrálna podpora má smerovať do šiestich infraštruktúrnych projektov - do južného plynárenského koridoru, diverzifikácie využívania skvapalneného plynu, prepojenia elektrických sietí s pobaltským regiónom, stredomorského energetického okruhu, severo-južného prepojenia plynovodov a elektrických sietí v strednej a východnej Európe a severomorskej a severozápadnej pobrežnej elektrickej siete. "Diskusia sa vedie o tom, aké zdroje sa na tento balíček použijú," povedal na diskusnom fóre poslanec EP Ján Hudacký, ktorý je členom výboru pre priemysel, výskum a energetiku. Každá krajina má svoje predstavy, aby si riešila svoje hlavné problémy, hoci tie často súvisia s celoeurópskymi. Z hľadiska jednotlivých krajín vrátane Slovenska bude veľa závisieť od toho, ako sa rozdelia vyčlenené zdroje medzi jednotlivé infraštruktúrne projekty.

    Popri energetickej bezpečnosti Slovenska a diverzifikácii zdrojov sa diskutujúci zaujímali o znižovanie energetickej náročnosti, redukciu emisií skleníkových plynov a zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov. J. Hudacký pripomenul, že záväzok Slovenska zvýšiť do roku 2020 výrobu energií z obnoviteľných zdrojov na 14 percent, je veľmi odvážny. Česko si dalo záväzok nižší - 12 percent, a to je v tejto oblasti oveľa aktívnejšie. Na Slovensku podľa neho vznikajú len informačné materiály a implementácia je veľmi slabá, a preto je naplnenie cieľa ohrozené. V oblasti biomasy, kde je najviac rezerv na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, poslanec uprednostňuje využívanie odpadov spracovaných napríklad na drevnú štiepku a nabáda na opatrnosť pri cielenom pestovaní energetických rastlín.

    Aj na tomto diskusnom fóre sa prítomní zaujímali o finančnú podporu konkrétnych projektov zo štrukturálnych fondov EÚ. Kritizovali ich nedostupnosť pre menších žiadateľov, napríklad pre obce. J. Hudacký potvrdil z vlastnej skúsenosti, že obce na východnom Slovenku majú tiež problém dostať sa k zdrojom. Pripustil, že tento problém sa bude musieť riešiť.

    Robert Hajšel, riaditeľ IK EP na Slovensku, ocenil diskusiu k energetickej bezpečnosti, pretože Slovensko je od dovozov energetických nosičov dvojnásobne viac závislé ako celá Európska únia. Preto pozorne vníma všetky kroky, ktoré koná Brusel pri rokovaniach so strategickými partnermi, hlavne s Ruskom.

    (Tlačová správa IK EP zo 16. 3. 2009)