Narodil sa v roku 1931 v Lučenci. Po absolvovaní Agronomickej fakulty VŠP pôsobil na STS a v pobočke ÚKSÚP-u v Nitre. V roku 1961 nastúpil ako odborný asistent na Katedru agrochémie. V roku 1968 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a v roku 1991 bol menovaný za docenta pre odbor agrochémia a výživa rastlín. Vo výučbe i vedeckovýskumnej práci využíval bohaté poznatky zo svojho pôsobenia v poľnohospodárskej praxi. Študentom dokázal prístupnou formou vysvetliť zložité problémy a vzbudiť ich záujem o štúdium, riešenie diplomových tém, ako aj o zapojenie sa do ŠVOČ. Vo výskumnej činnosti sa orientoval najmä na problematiku optimalizovania výživových pomerov hlavných poľnohospodárskych plodín, najmä ozimnej pšenice, jarného jačmeňa a kukurice. Významne sa podieľal na spolupráci s poľnohospodárskou prvovýrobou, kde zakladal poľné výživárske pokusy s novými priemyselnými hnojivami. Bol autorom 110 vedeckých prác, deviatich knižných publikácií, spoluautorom vysokoškolskej učebnice a 22 učebných textov. Úmrtím docenta Ľubomíra Vnuka stráca slovenská odborná verejnosť významného vedecko-pedagogického pracovníka a svedomitého človeka.