Bolo by načim pripomenúť momenty, chvíle predtým. V budove súdu mala knižnica pomerne dobré priestory pracovní, katalógov, študovne, ale sklady, kde bola uložená časť národného kultúrneho bohatstva, nedali spávať. V tzv. rímskych skladoch veselo kvitla pleseň, v ostatných opadala omietka. Bola to drina, kým sa všetko dalo do poriadku. Zo zdevastovaných skladov sa stali celkom príjemné priestory pre celoslovenský fond poľnohospodárskej literatúry domácej i zahraničnej proveniencie.
Vymenil sa nábytok, vybudovala sa počítačová sieť, vytvárali sa vlastné databázy a relevantné informácie sa poskytovali aj zo zakúpených zahraničných databáz. Pracovalo sa na príprave projektu stavby novej budovy knižnice v areáli Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Realizácii zabránil nedostatok financií a útlm stavebných investícií. Kvalitatívny pokrok nastal v oblasti automatizácie knižničných agend. SlPK patrila aj patrí medzi najlepšie, progresívne knižnice na Slovensku.
Zdalo sa, že je všetko v poriadku. Nebolo. Ako blesk z jasného neba prišla správa o sťahovaní do priestorov bývalej fabriky. Nebolo to ľahké, ale pracovníci knižnice trpezlivo znášali hluk fabrických strojov, veľa fyzickej práce. Cítili, že svoju knižnicu musia podržať. Začalo všetko znovu. Nové sklady, študovne, pracovne. Aby čitatelia boli spokojní, mimoriadny dôraz sa kládol na informačné služby, ich úroveň, kvalitu, rozsah. Vypracoval sa projekt a získal vtedy najväčší grant v histórii slovenských knižníc.
Milí moji knihovníci, cíťte sa dobre v krásnych priestoroch. Nezabudnite na kolegialitu, korektnosť, spoluprácu a priateľstvo. Majte na pamäti, že ste vzdelávacou, kultúrnou a informačnou inštitúciou. Robte všetko pre dobré meno knižnice. Ako povedal Komenský: "Komukoľvek môžeš pomôcť, pomôž mu rád".
