Ide najmä o spoluprácu v rámci hraničných vôd. Na svete je 263 cezhraničných jazier a povodí v 145 krajinách a táto vodná plocha pokrýva bezmála polovicu súše. Hoci sú zásoby sladkej vody na Zemi veľké a je teda relatívny dostatok vody na uspokojenie potrieb každého človeka, voda nie je časovo a priestorovo rozložená rovnomerne, a preto je aj jej distribúcia nerovnomerná. Mnoho krajín už pociťuje nedostatok pitnej vody najmä pod vplyvom globálneho otepľovania, zväčšujúceho sa sucha, znečistenia vôd urbanizáciou, priemyselnou a poľnohospodárskou činnosťou a ďalšími činiteľmi.
Aj keď sú vody, podobne ako vzduch, medzinárodné a sú majetkom celého ľudstva, viedli sa a aj v súčasnosti sa vedú spory ohľadom ich využívania. Za posledných 60 rokov sa podpísalo 300 medzinárodných dohôd o vodách a bolo zaznamenaných 37 prípadov násilných udalostí týkajúcich sa vôd. Preto treba pokračovať v spolupráci v oblasti cezhraničných vôd, pretože vody nepoznajú hranice, tak ako ich určili ľudia.
Prvé snahy o grandióznu cezhraničnú spoluprácu vo využívaní vôd sa už objavujú. Palestínska, izraelská a jordánska vláda už pred niekoľkými rokmi podpísali dohodu o výstavbe veľkokapacitného transportného kanálu, ktorý by privádzal do Mŕtveho mora vodu z Červeného mora, pretože už 20 rokov hladina Mŕtveho mora klesá asi o meter za rok. Je to dôsledok dlhodobého využívania jeho vody na prípravu sladkej vody odsoľovaním. Tento plánovaný tzv. "kanál mieru" alebo "kanál dvoch morí" by mal však prechádzať cez politicky rizikové územia a mali by z neho úžitok obyvatelia všetkých troch krajín. V atmosfére vzájomnej nedôvery je to však komplikované. Reálnejší je predpoklad budovania diaľkovodných vodovodov, podobne ako sa budujú ropovody, aj keď výstavba diaľkovodu je veľmi drahá.
Z výrokov politikov i niektorých prognostikov vyplýva, že ak by malo dôjsť k tretej svetovej vojne, dôvodom konfliktu nebude ropa, ale voda. Verme, že toto tvrdenie sa nikdy nenaplní. Aj keď na regionálnej úrovni ku konfliktom dochádza. Pripomeňme len napätie medzi Tureckom a Irakom, keď Turci z rieky Tigris odčerpali vodu do svojej zavlažovacej sústavy. Dlhodobý medzinárodný spor je aj kvôli vodnému dielu v Gabčíkove a plánovanej, ale nevybudovanej vodnej priehrade Nagymaros.
Sucho, boj o vodu, snaha o zachovanie kvality vody, sú globálne problémy, ktoré neočakávane ovplyvňujú svet; sú to problémy, ktoré spôsobujú svetové ekonomické výkyvy, ťažkosti s potravinovou dostatočnosťou a otázky ťažko kontrolovateľných požiarov.
Rozpor medzi priestorovo nerovnomerným rozdelením vody na Zemi a veľkými nárokmi spoločnosti na vodu sa rýchlo zväčšuje. Pri neriadenom, živelnom využívaní vody by mohol viesť ku krízovému stavu, v ktorom by sa voda stala limitujúcim činiteľom rozvoja spoločnosti. Už dnes 1,1 miliardy ľudí na svete nemá spoľahlivý prístup k pitnej vode. Každý deň zomiera 34-tisíc ľudí z dôvodu nedostatku pitnej vody a chorôb súvisiacich s jej nedostatkom a nevyhovujúcou kvalitou. Ľudstvo si musí uvedomiť, že voda je dedičstvom všetkých živých bytostí, a nie iba zdrojom, ktoré má využívať človek.
