PRE
Celosvetové aktivity Open Access Initiative (OAI) smerujú k tomu, aby vedecké publikácie boli bezplatne dostupné v rámci digitálnych knižníc, inštitucionálnych repozitárov a pod. Takže, ak ešte nie je všetko na webe, postupne tam zrejme bude.
Myšlienka samoarchivovania si postupne získava viac a viac priaznivcov a dokonca ju podporujú aj niektorí vydavatelia. V praxi to znamená, že ak autor publikuje svoj článok v renomovanom časopise, môže ho po publikovaní zverejniť aj na webe, ak má súhlas vydavateľa.
PROTI
Zásadným problémom je orientácia v obrovskom množstve informácií. Ak by aj bolo všetko na webe, dôležité je aby sme konkrétnu informáciu/publikáciu vedeli nájsť a mali istotu, že ju nájdeme vždy, keď to budeme potrebovať. Knižnice by si preto mohli zachovať svoju úlohu "organizátorov" informácií.
Zdá sa, že tlačené knihy sú stále v obľube. Aj keď sú technológie e-kníh čím ďalej, tým prepracovanejšie, papier vážne neohrozujú.
V prostredí univerzít musí niekto uchovávať a organizovať publikačnú produkciu, často robia túto prácu práve knižnice.
Viacerí odborníci upozorňujú, že e-dokumenty sú krehkejšie a zraniteľnejšie ako papyrusové zvitky či hlinené tabuľky. Niektoré z nich sa zachovali tisíce rokov, čo však zostane zo súčasných technológií o sto rokov je dosť otázne.
Na ktorú stranu sa nakoniec nakloní miska váh, ukáže čas...
