Zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva, starnutie populácie, budú mať za následok vyšší dopyt po čerstvých kvalitných potravinách. Zmenšovanie rodín, viac ľudí žijúcich samostatne prinesie vyšší dopyt po polotovaroch či menšom balení. Zvýšená imigrácia zas iné preferencie spotrebiteľov. Očakáva sa rast životnej úrovne obyvateľstva, preto sa zvýši rast dopytu po funkčných a zdraviu prospešných potravinách. Predpokladá sa aj vyrovnávanie mzdovej úrovne v jednotlivých krajinách. Prevrat v doterajšom fungovaní potravinárskeho priemyslu spôsobia informačné a komunikačné technológie (IKT), napr. on-line nakupovanie, napriek tomu budú veľké obchodné reťazce rovnako dôležité, napríklad pre zavádzanie štandardov kvality.
Podľa odborníkov sa zvýši dôležitosť ochrany životného prostredia a do popredia sa dostane ekologické hospodárenie. Ruka v ruke s tým vzrastie aj informovanosť a záujem spotrebiteľov o túto otázku. Pri všetkých technológiách súvisiacich s potravinárstvom sa očakáva pozitívny vplyv na kvalitu potravín, rast zamestnanosti a HDP. Pri niektorých biotechnológiách sa predpokladá slabý negatívny vplyv na biologické riziká bezpečnosti potravín.
V rámci projektu boli vybraté štyri kľúčové technológie budúceho rozvoja pre všetky krajiny. Jednou z nich je technológia merania, t.j. nových nedeštruktívnych metód a systémov kontroly potravín na páse, integrovaných sietí senzorov v podnikoch na hodnotenie kvality a bezpečnosti potravín a zaznamenávanie ich zmien počas výroby. Ďalej je to technológia balenia s tzv. technológiou aktívneho obalu, schopného meniť priepustnosť alebo koncentráciu nestálych zložiek a plynov v ňom počas skladovania potraviny, alebo schopného pridať cez obalový materiál malé množstvá mikrobiálnych, antioxidačných či iných prísad vylepšujúcich kvalitu potraviny. Nové systémy balenia by mali umožňovať naplno využiť výhody nových technológií balenia a lepších baliacich materiálov využívaných v modernej výrobe potravín. Nemenej zaujímavá je oblasť využívania nanotechnológií, nano- a mikrosenzorov na detekciu toxínov, patogénov, pesticídov, kontaminantov a antibiotických rezíduí v potravinách v priebehu ich výrobného cyklu a skladovania na pultoch. Tieto technológie by sa mali rozšíriť až okolo roku 2020. No IKT budú zavedené čoskoro vo veľkom rozsahu: mikrosenzory, mikročipy, databanky a zariadenia, ktoré pripoja mobilné telefóny spotrebiteľov na databázu informácií o potravine či plne automatizované výrobné linky s autodiagnostickým systémom kontroly všetkých prístrojov. V oblasti biotechnológií bude treba jasne odlíšiť využívané a vyvíjané biotechnológie a geneticky modifikované organizmy. Vzrastie aj záujem o biotechnológie na kontrolu fermentácie a enzymatických procesov.
To je len niekoľko najzaujímavejších postrehov a námetov na riešenie aj v našich podmienkach. Takže, máme sa na čo tešiť!
