U šarmantného pána veľvyslanca
Program zájazdu bol od samého začiatku nabitý. Hneď po príchode do Bruselu (a krátkych hygienických úpravách) zamierila naša skupina do sídla Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri EÚ, kde nás prijal mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Maroš Ševčovič. Priblížil nám činnosť a organizačnú schému úradu, hovoril o rozhodovacích mechanizmoch, ako aj o komunikácii medzi SR a európskymi inštitúciami. Potom začala diskusia s našimi študentmi. Otázok bolo neúrekom, dokonca toľko, že pre krátkosť času sa na všetky ani nedostalo. Pri odpovediach však bolo veľmi cítiť, že pán veľvyslanec je diplomat a každé vyslovené slovo si veľmi dobre premyslel. Dozvedeli sme sa od neho aj rôzne zaujímavosti, ako napríklad, že v Bruseli žije okolo 60-tisíc ľudí s diplomatickými pasmi, že EÚ sa riadi zhruba 100-tisíc stranami právneho textu a pod. Po skončení tejto príjemnej návštevy boli takmer všetci nadšení z diplomatického prístupu a niektoré dievčatá dokonca aj zo šarmu a výzoru nášho pána veľvyslanca.
Konečne jednotné kreditné systémy?
Naše ďalšie kroky smerovali do centrály Európskej komisie (EK), kde bolo naplánované stretnutie so slovenským eurokomisárom Jánom Figeľom. Keďže sa z dôvodu pracovných povinností ospravedlnil, prijal nás jeho asistent, Marián Šuplata (mimochodom absolvent Fakulty ekonomiky a manažmentu SPU). Podal nám všeobecnú informáciu o EK, spomenul, že práve v centrále sídli všetkých dvadsaťsedem eurokomisárov so svojimi kabinetmi a priblížil nám tiež možnosti stážovania v EK. Ide o jeden z najpríťažlivejších stážových programov, o ktorý sa môžu uchádzať najmä študenti z členských krajín EÚ. (Bližšie informácie môžete získať u prodekanky FEŠRR pre vzdelávanie, Ing. Jany Jarábkovej, PhD.) Pri tejto téme vyzdvihol M. Šuplata našu univerzitu, ktorá je z hľadiska výmenných študijných programov najaktívnejšia na Slovensku. Dozvedeli sme sa tiež, že eurokomisár J. Figeľ rieši, okrem iného, problém nejednotnosti kreditných systémov v jednotlivých členských krajinách EÚ, čo následne spôsobuje problémy najmä študentom zapájajúcim sa do výmenných študijných programov. Podľa návrhu J. Figeľa by sa tento systém mal konečne zjednotiť.
V sídle Európskeho parlamentu
Na druhý deň bol program našej skupiny ešte hustejší. Hneď ráno sme navštívili Európsky parlament (EP), kde nás prijal europoslanec Peter Baco. Škoda, že jeho prednáška skĺzla do vlastnej prezentácie. Ešteže nám predtým premietli film o Európskom parlamente, jeho orgánoch, jednotlivých frakciách a podobne. Po prehliadke budovy EP a najmä zasadacej sály, kde sa konajú schôdze parlamentu, nasledovala návšteva Európskej komisie. Tu čakali na našich študentov prednášky, zamerané na štrukturálne fondy na Slovensku a činnosť Európskej komisie. Prednášky o to zaujímavejšie, že ich viedli pracovníci EK, ktorí priamo vytvárajú pravidlá pre čerpanie fondov na úrovni únie. S ďalšou prednáškou, tentoraz v anglickom jazyku, orientovanou na Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) EÚ, vystúpil zástupca direktoriátu pre poľnohospodársku politiku, pán McClintock z Veľkej Británie. Hovoril o dôvodoch vzniku SPP EÚ a jej súčasných úlohách, cieľoch a zámeroch. Rozbehla sa aj zaujímavá diskusia, keďže práve táto politika akoby zvýhodňovala väčšie štáty únie oproti menším.
Čo s voľným časom?
Ten si mohol každý zadeliť podľa vlastnej chuti. A tak jedni zháňali čosi zaujímavé v obchodíkoch, ktoré boli v každej úzkej uličke, iní zase obdivovali krásnu architektúru a historické pamiatky, ďalší ochutnávali špeciality belgickej kuchyne. Mimochodom, pre Slováka dosť drahej, veď špagety v reštaurácii za 15 eur, deci bieleho vína za 5 eur či kvalitné belgické čokolády za 3, 4 a 5 €, boli dobrou masážou pre naše peňaženky. Ako sa však hovorí: "V Bruseli nie sme každý deň..."
Manneken Pis a Entropa naživo
Zaujímavé bolo pozrieť si naživo laminátovú skulptúru s názvom Entropa, ktorou Česká republika, ako predsedajúca krajina únie, vyzdobila sídlo Rady EÚ. Dielo váži osem ton a naša skupina si ho prezerala dosť dlho... Odfotografovali sme sa pri budovách Európského parlamentu či Európskej komisie, pri sídle Belgického parlamentu, v parku Cinquantenaire, pri pamätníku bojujúcich za samostatnosť, alebo pri soške cikajúceho chlapčeka, Manneken Pis. Historické centrum Bruselu bolo nádherné a v noci, vysvietené, ešte krajšie. Interesantné bolo aj množstvo cyklistov, verejné parkoviská pre bicykle, či dokonca stojany s verejnými bicyklami, ktoré si mohol každý požičať.
Rôzne národnosti, kultúra či farba pleti tu nikomu neprekážali a bolo zaujímavé pozorovať, koľkými jazykmi sa človek v hlavnom meste Európskej únie mohol dohovoriť. Žiaľ, ani to nedokázalo potlačiť môj pocit, že globalizácia nás okráda o kultúrne bohatstvo a zmazáva odlišnosti medzi jednotlivými národmi, kvôli ktorým sa ešte oplatí spoznávať nové krajiny a nové miesta na svete.
V Bruggách...
Posledný deň pobytu v Belgicku sa naša skupina presunula do ďalšieho belgického mesta. Bruggy, mestečko veľmi pokojné, krásne, s históriou siahajúcou ďaleko do minulosti. Nenájdete tu takmer nijaké moderné budovy, prevažuje stredoveká architektúra, gotické stavby, kamenné chodníky a najmä poriadok a harmónia. Pred dlhou a ťažkou cestou domov to bolo ako balzam na dušu...
Poďakovanie Po náročných, no krásnych troch dňoch, strávených v Belgicku, sme nasadli do autobusu, kde sa človek cítil skoro ako na Slovensku. Zásoby domácich jedál, syrov, koláčikov, niečo na zapitie a hlavne ľudové piesne a harmonika spríjemňovali našu cestu naprieč Belgickom, Luxemburskom, Nemeckom a Rakúskom. Ďakujeme Katedre regionálneho rozvoja a našej fakulte, že nám umožnila túto poučnú a zároveň pohodovú exkurziu. Naša vďaka však patrí najmä vedúcej zájazdu, docentke Anne Belajovej.
