Ing. Marianna Schwarzová z Katedry výživy ľudí:
Vášeň pre knihy ma zasiahla akosi prirodzene, doma sme mali solídnu knižnicu a vždy bolo z čoho vyberať. Literatúra sa mi spočiatku spájala so zvukom, lebo ako dieťa som milovala u babky počúvať rozprávky z gramofónových platní. Drží ma to dodnes, keď so synom počúvame rozprávky z CD-čiek...
Mojou najmilšou knihou z detstva je Anna zo Zeleného domu od Lucy Maud Montgomeryovej. Fascinovalo ma, ako autorka dokázala aj v negatívnych postavách nájsť niečo milé, občas komické. Stále mám rada aj romány Jane Austenovej, z gymnaziálnych čias zase dielo od E. M. Remarque Traja kamaráti či od Mika Waltariho Egypťan Sinuhe. V období, keď som bola nútená stráviť nejaký čas v nemocnici, som si prečítala Alchymistu od Paola Coelha. Mužom s dobrodružnou dušou by som odporúčala Katedrálu moře od Falconesa Ildefonsa, príbeh muža, ktorého život začína zdanlivo beznádejne, ale napokon prežije krásny život plný zvratov. Nemôžem zabudnúť ani na Rozprávky uja Klobásu Júliusa Satinského, ktoré s veľkým úspechom čítame každý večer so synom. A napokon knihu od Daniely Dvořákovej Rytier a jeho pán, dôkaz, že aj o histórii sa dá písať pútavo. Vo svojej profesii som nútená čítať aj odbornú literatúru, ktorá vo väčšej miere patrí do kategórie požuť a tráviť, ale ak je napísaná zaujímavo, čítam ju s pôžitkom. To, aký som čitateľ, najviac vystihuje konštatovanie Francisa Bacona "sú knihy, ktoré stačí iba ochutnať, iné treba zhltnúť, a napokon sú také, ktoré je nevyhnutné požuť a pomaly tráviť".
