e-poľnohospodár

Koniec osemnásteho a začiatok devätnásteho storočia bol obdobím prevratných vynálezov pre poľnohospodársku prax. Patrilo medzi ne i ruchadlo (názov je odvodený od slova "ruchati", t.j. obracať zeminu), ktoré predstavovalo senzáciu aj ako jeden z prvých veľkosériovo vyrábaných strojárenských výrobkov.

Mladý kolár a roľník František Veverka (1796-1849) z Rybitví u Bohdaneče bol veľmi zručný. Veľa vecí dokázal opraviť, iné zdokonalil, niektoré, napríklad rezačku na slamu alebo vejačku, si sám vyrobil. V jeho hlave skrsol aj nápad, ako vylepšiť prostú hákovú radlicu, s ktorou sa v kraji oralo. Spolu so svojím bratrancom, kováčom Václavom Veverkom (1799-1849) ju vytvarovali tak, že ruchadlo pôdu nielen obracalo, ale aj zdvíhalo, kyprilo a miesilo, takže sa pred siatím alebo sadením už nemusela inak upravovať. A v tejto zdanlivej drobnosti vlastne tkvel celý zázrak. Trvalo dlho, kým bratranci našli ten najsprávnejší tvar a umiestnenie radlice. Ku konečnej podobe preukázateľne dospeli v roku 1827, keď ním vyorali prvé brázdy v Lehote pod Lipčanmi. "Veverče", ako ruchadlo nazvali miestni roľníci, sa rýchlo rozšírilo po okolí a kováči mali plné ruky práce. Onedlho sa už nový typ pluhu používal v značnej časti Európy, začal sa vyrábať priemyselne, avšak bez toho, aby priniesol svojim vynálezcom akýkoľvek prospech. Neuvedomili si dosah svojej inovácie a neurobili absolútne nič pre jeho patentovú ochranu. Vynález ako prvý speňažil nemecký hospodársky úradník Hans Kainz, ktorý výrobu ruchadla presadil v pražskej Weissovej továrni na poľnohospodárske náradie. Odtiaľ nastúpilo na víťaznú cestu svetom.