Šport v Nitre
Šport bol vždy doménou vysokoškolákov. Mnohí ho hrali poloprofesionálne, keď súčasne aj študovali. Aj v našej mladosti na prvom mieste bol futbal. Veľa mojich spolužiakov hralo prvú ligu za Nitru. Boli sme na nich pyšní a chodili sme ich povzbudzovať. Mnohí zostali legendami. Spomeniem brankára Miška Kubačku z Oravy, pravého obrancu Andreja Ištóka, rodáka zo Sečovskej Polianky, obaja chodili na zootechnickú fakultu. O niečo starší od nás bol Dušan Koník, ktorý prišiel do Nitry študovať z Bratislavy a predtým hral za Sláviu. Bol to veľký dirigent hry. O niečo mladší bol Janko Cintula, ktorý v prvom ligovom zápase medzi Nitrou a Baníkom Ostrava dal víťazný gól brazílskymi nožničkami. Po stretnutí sme ho vyniesli z ihriska na pleciach. Zvláštnym talentom a úžasnou streľbou disponoval Ondrej Haluška z Trebišova. Najslávnejšiemu maďarskému brankárovi z mužstva Vörös Lobogó v priateľskom zápase dal dva utešené góly. Škoda, že neskôr nevydržali jeho kolená. Strely tohto mládenca boli "smrtiace". Keď sa hralo futbalové medzifakultné stretnutie agronómov a zootechnikov, tak sa každý pred jeho kanonádou chránil. Veľkým talentom bol aj náš spolužiak Ján Miklovič z Trenčína, ale prvú ligu hral len krátko, zviedol ho svet a jeho radovánky. Boli tu aj iní talentovaní mládenci ako Jožko Hasák, Milan Tomovčík, Michal Vido, Laco Choma, Jožo Cíglar, Jožko Višňovský (neskôr dekan FEM), ktorí hrávali za bližšie i vzdialenejšie obce. Tých sme mali najradšej, lebo v nedeľu večer, keď prichádzali do internátu, prinášali aj rezne, zákusky, burčák či víno, aby sme s nimi oslávili ich víťazstvá, alebo žialili nad prehrami.