Hudba. Neviditeľná, a predsa všadeprítomná. Od rána do večera, od večera do rána. Sprievodca životom vo chvíľach všedných aj sviatočných. Znie z koncertných pódií, ale i z ulice a okien našich príbytkov.
Sú melódie nákazlivé, ktoré si nás podmania a chtiac-nechtiac si ich pospevujeme, trebárs vtedy, keď sú naše ruky zamestnané prácou. Sú melódie, ktoré v nás vyvolávajú spomienky na detstvo, na venček či prvý bál. Alebo na nezabudnuteľné osudové stretnutia. Sú melódie, ktoré éterom preletia ako kométy, zažiaria a hasnú... sú také, ktorým je zaručená nesmrteľnosť. Keď opustia notový papier, na ktorý ich zaznamenala skladateľova ruka vedená múzou a na klávesách či strunách, v hrdle spevákov začnú žiť svoj vlastný život, sú ako dospelé deti, ktoré odlietajú z rodného hniezda. Aby prinášali radosť, tíšili smútok a bolesť, povznášali ducha pri slávnostných príležitostiach.
Vieš si, milý čitateľ, predstaviť osudové "áno" bez svadobného pochodu? Myslím, že už pri čítaní týchto riadkov ti jeho tóny zvučia v uchu. Pravda, ak myslíme na ten istý Svadobný pochod. S veľkým začiatočným písmenom. Melodickú, chytľavú, hravú a predsa dôstojnú skladbu, ktorú jej autor skomponoval vo svojich sedemnástich rokoch! Aj keby okrem tejto predohry k Shakespearovej hre Sen noci svätojánskej nebol napísal už ani notu (našťastie ich napísal ešte veľa!) jeho meno by bolo naveky zapísané v zozname svetového hudobného dedičstva. Určite by bol dnes veľmi hrdý na to, že skomponoval jednu z najhranejších skladieb sveta. Geniálny nemecký hudobný skladateľ Felix Mendelssohn-Bartholdy, ktorého dvojsté výročie narodenia si pripomíname v týchto dňoch.
