Návrhy politík podáva supranacionálna Európska komisia a rozhodnutia prijíma Rada Európy, v ktorej má SR svoje zastúpenie, a tým aj vplyv na Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ. "Na naše poľnohospodárstvo malo mimoriadny vplyv prijatie spoločnej obchodnej politiky. V rámci nej zanikli všetky obchodné bariéry pre voľný pohyb tovarov a služieb medzi členskými štátmi EÚ. Pre obchod s tretími krajinami sú stanovené spoločné clá, kvóty, exportné dotácie a podobne. Ďalší aspekt je európska legislatíva. Museli sme prijať európske právo, čo je vo väčšine prípadov veľmi výhodné pre Slovensko, keďže EÚ má dlhoročné skúsenosti s vytváraním legislatívy vhodnej pre občanov a podniky," hovorí doc. Pokrivčák.
Slovenskí poľnohospodári sa hneď po vstupe do EÚ zapojili do spoločných organizácií trhu pre jednotlivé komodity. Urýchlilo to cenovú konvergenciu, vo väčšine prípadov nárast cien poľnohospodárskych komodít. "Najviditeľnejším aspektom vstupu SR do EÚ v poľnohospodárstve je podstatný nárast priamych platieb, ktoré výrazne podporili príjmy poľnohospodárov. Na druhej strane sú však priame platby v nových členských štátoch stále nižšie ako v starých. Rozdiely sa však postupne znižujú," hovorí odborník a dodáva, že cez spoločnú poľnohospodársku politiku ide takisto veľké množstvo zdrojov na rozvoj vidieka. Poľnohospodári, podľa neho, vstupom do EÚ získali. "Keby sme do EÚ nevstúpili, všetky uvedené podpory by boli oveľa nižšie, to znamená nižšie ceny pre poľnohospodárov, nižšie priame platby a menej zdrojov na rozvoj vidieka. Slovensko je navyše v oblasti poľnohospodárstva čistým beneficientom, t.j. z našich zdrojov ide do spoločného rozpočtu menej peňazí, ako zo spoločného rozpočtu čerpáme, čiže časť našich podpôr je financovaná daňovníkmi vo vyspelejších štátoch EÚ. Hovorí sa tomu finančná solidarita. V budúcnosti sa očakáva, že v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky sa ďalej budú posilňovať priame platby na úkor cenovej podpory, rastúci dôraz sa bude klásť na rozvoj vidieka a na ochranu životného prostredia," vysvetľuje J. Pokrivčák.
Roky 2007 a 2008 boli z hľadiska poľnohospodárov pozitívne. Čo ovplyvnilo túto situáciu? "Svetové ceny boli na historicky najvyššej úrovni. Dôvodov bolo niekoľko. Po dlhšom období nízkych svetových cien sa menej investovalo do výskumu a do nárastu produktivity. Na druhej strane rastúce príjmy v rozvinutých a hlavne rozvojových krajinách podporovali rast dopytu po potravinách. Rast dopytu prevyšujúci ponuku vyčerpával zásoby komodít. Keď do toho prišlo zlé počasie v hlavných produkčných centrách, výsledkom bol prudký nárast cien. Vysoké ceny podporil aj slabý kurz amerického dolára, keďže podľa neho sú určované svetové ceny a spotrebné nákupy sa realizujú v národných menách. Slabý dolár teda podporuje nárast dopytu, čo vedie k vyšším cenám. V ostatných rokoch sa na vysokých cenách prejavil aj rast produkcie biopalív. Jej rozvoj bol podporovaný hlavne štátnymi podpornými programami v rôznych krajinách sveta, ale aj vysokou cenou ropy, ktorej biopalivá konkurujú."
Koncom roka 2008 sa naplno prejavili účinky svetovej finančnej krízy. Pokles príjmov vedie hlavne v rozvojových štátoch, ale aj u nás, k poklesu dopytu po potravinách. Na druhej strane, pokles cien ropy znižuje aj dopyt po biopalivách, ktoré pri daných cenách nedokážu rope konkurovať.
Možno už v súčasnosti kvantifikovať dopad finančnej krízy? "Zatiaľ nie, lebo ešte neexistujú predikcie vývoja HDP a inflácie na Slovensku i vo svete. Dá sa predpokladať, že po skončení finančnej krízy sa ceny stabilizujú na podobnej úrovni, ako boli v roku 2007, teda na vyššej úrovni, ako sa dosahovali v 90. rokoch. Určite sa však neukončia fluktuácie cien. Keďže reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky vedú k bližšiemu prepojeniu cien EÚ so svetovými cenami, vývoj na svetových trhoch bude mať väčší vplyv aj na európskych poľnohospodárov, vrátane slovenských, ako to bolo v minulosti."
A čo sa dá očakávať z dlhodobého hľadiska? "Určite nárast plôch a úrod obilnín aj olejnín, ktoré budú ťahané dopytom po biopalivách. Po poklese cien mlieka, ktorý súvisí s reformou SPP, je v budúcnosti pravdepodobný trend rastu cien mlieka, lebo jeho svetová spotreba sa stupňuje. V našich podmienkach bude hlavne rásť dopyt po výrobkoch s vyššou pridanou hodnotou, napríklad syroch a kyslomliečnych výrobkoch, kým spotreba masla v EÚ bude stagnovať," uzatvára Ján Pokrivčák.
