Ponuka vycestovať do Portugalska nás zaskočila najmä kvôli jazyku, pretože už na začiatku nám oznámili, že predmety sa budú vyučovať v portugalčine. Po dlhých úvahách sme si však povedali, že je to šanca získať cenné skúsenosti. Utešovali sme sa myšlienkou, že už veľa ľudí takto vycestovalo a museli to zvládnuť. Čím viac sa však cesta blížila, znásoboval sa aj náš strach, najmä vzhľadom na skutočnosť, že ešte dva dni pred odchodom sme nevedeli, kde budeme ubytované. Ani sms-ky od portugalského "buddy" v štýle "don´t worry, everything will be O.K.", nás veľmi neupokojili. Až neskôr, keď sme spoznali spôsob života Portugalcov, pochopili sme, že naozaj nebol dôvod na obavy.
Začneme však od začiatku. Na letisko po nás prišli určení študenti a odviezli nás do apartmánu, kde sme boli ubytované päť mesiacov. School of Maritime Technology v meste Peniche, kde sme bývali a študovali, funguje ako detašované pracovisko Polytechnického inštitútu v Leirii, ktorá bola od Peniche vzdialená dve hodiny cesty autobusom. Z tohto dôvodu sme nemohli absolvovať kurz portugalčiny, ktorý sa konal v hlavom sídle univerzity. Zastúpenie Erasmus študentmi bolo dosť malé, spolu nás bolo päť. Spočiatku sme to považovali za zlé, hlavne keď sme počúvali od ostatných našich "erazmákov" študujúcich v iných krajinách, aké rôzne akcie sú pre nich pripravované a aká dobrá sieť tam funguje. Postupne sme však zistili, že sme mali väčšiu príležitosť spoznať portugalský spôsob života, začleniť sa do pravej portugalskej spoločnosti a pochopiť jej filozofiu života, ktorá je diametrálne odlišná od našej.
Prvá hodina na našej novej fakulte, v novej triede, s novými spolužiakmi, je pre nás nezabudnuteľná. Ani nie preto, že na nás všetci pozerali, kto sme a odkiaľ, ale pre spôsob výučby, ktorý sa nám zdal iný a veľmi zaujímavý. Vyučujúci nás oboznámil s určitou krízovou situáciou, následne sme ju v skupinách spoločne riešili a rozoberali, aké kroky by sme zvolili na jej zvládnutie. Nútilo nás to zamyslieť sa nad konkrétnou situáciou, dôležitá bola tímová práca a následné konzultácie s inými skupinami a s vyučujúcim. Jednoducho, z prvej hodiny sme vychádzali absolútne spokojné a uveličené. Portugalskí študenti absolvujú množstvo exkurzií a zaujímavých prezentácií odborníkov aj mimo fakulty.
Je toho veľa, čo by sa dalo o našom študijnom pobyte, o Portugalsku a Portugalčanoch napísať, ale najlepšia je osobná skúsenosť. Preto by sme každému odporučili využiť možnosť vycestovať do zahraničia. Získate tak nové zážitky a skúsenosti, dodá vám sebadôveru, že aj v zahraničí sa o seba dokážete postarať. Zistíte, že to, čo sa vám predtým zdalo náročné a nezvládnuteľné, sa dá vždy nejako vyriešiť. Aj keď sme mali hodiny v portugalčine, učitelia nám vychádzali v ústrety a vždy, keď sme potrebovali, podali pomocnú ruku a boli ochotní vysvetliť nám látku v angličtine. Stalo sa nám, že jedna vyučujúca nevedela po anglicky, bola však ochotná nájsť človeka, ktorý by nám učivo vysvetlil v anglickom jazyku.
Jednoducho, všetko je o ľuďoch a my sme v Portugalsku mali šťastie. Spoznali sme veľa takých, ktorí nám ochotne pomohli. Ani na chvíľu sme neoľutovali, že sme išli študovať práve do tejto krajiny. Keby sme si mohli opäť vybrať, nezaváhame ani na sekundu! Ešte teraz nám chýbajú stále usmiati, nápomocní a bezstarostní Portugalci!
