Preto sme sa aj my, absolventi Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, terajšej Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, študujúci v rokoch 1963 až 1968 na troch fakultách - prevádzkovo-ekonomickej, agronomickej a mechanizačnej, stretli pri príležitosti 40. výročia od ukončenia štúdia. Aby sme spoločne zaspomínali na všetko, čo sme tu počas štúdia prežili, či už na problémy s osvojovaním si učiva, alebo na veselé chvíle so svojimi spolužiakmi, priateľmi a zaspomínali na študentské lásky, na huncútstva v škole i mimo nej. Aby sme si s hlbokou úctou pripomenuli pedagógov, ktorí nám vštepovali vedomosti, aj tých, ktorí, žiaľ, už nie sú medzi nami. Aby sme sa pochválili, čo sme v živote dosiahli na základe poznatkov získaných na našej alma mater a ako sa nám darí v súkromnom živote. No a v neposlednom rade si pohovorili, ako sa pripravujeme na prežitie jesene nášho života, pretože sme už dosiahli vek, v ktorom sa odchádza do dôchodku. Niektorí si ho už aj užívame...
Stoštyridsať bývalých poslucháčov sa 22. novembra 2008 stretlo v aule Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, navzájom sa zvítalo, srdečne pozdravilo, vyobjímalo a zhodnotilo, ako sa kto od ostatného stretnutia zmenil. Škoda, že sme sa nestretli vo väčšom počte, no niektorí, ešte pracujúci spolužiaci, mali služobné povinnosti a niektorí sa ospravedlnili zo zdravotných dôvodov.
Bývalých spolužiakov v mene organizačného výboru privítala PhDr. Ing. Daniela Wolfová a prihovoril sa nám aj prof. Ing. Jaroslav Antal, DrSc. Oboznámili nás so životom na univerzite, zmenami, ktoré sa v ostatnom období udiali a výsledkami, ktoré škola dosahuje. Po úvodnom akte sme sa presunuli do priestorov Strednej priemyselnej školy potravinárskej, do slávnostne vyzdobenej spoločenskej miestnosti, k bohatým stolom a skvelej hudobnej skupine, kde sme sa v dobrej nálade a družnej zábave zabávali až do skorých ranných hodín.
Využívam túto príležitosť, aby som sa v mene svojom, ako i v mene všetkých účastníkov srdečne poďakovala celému organizačnému výboru za prípravu tohto milého a vydareného stretnutia. Štyridsať rokov, to je jedna veľká kniha, ktorej stránky sme, každý samostatne, po častiach písali. Teraz musíme stranu obrátiť a písať ďalej. Čas neúprosne beží a treba ho vnímať ako nevyhnutný pohyb vpred. Pevne verím, že aj pri ďalšom stretnutí sa znovu budeme mať o čom rozprávať. Bolo nám ľúto, keď sme sa lúčili, poberali do svojich domovov k svojim blízkym, ale všetci sme si želali, aby sme sa o dva roky opäť stretli. Od našich spolužiakov žijúcich v Nitre sme dostali prísľub, že to zorganizujú a už vopred sme im za to vďační!
