Podľa výsledkov prieskumu, hlavným zdrojom príjmov portugalských, írskych a tureckých študentov je rodina, ktorá im zabezpečuje až dve tretiny celkového príjmu. Zatiaľ, čo vo Švédsku, Fínsku, Holandsku a Anglicku dominuje štátna podpora, vyše tri štvrtiny príjmov slovenských, českých či španielskych vysokoškolákov tvorí práca popri štúdiu. Pre niektorých sú tieto prostriedky nevyhnutne dôležité pre živobytie, pre iných majú iba funkciu zvýšenia životného štýlu. Autori štúdie skúmali aj podiel študentov, ktorých práca úzko súvisí so študovaným programom. Ten je najvýraznejší v Rakúsku, Česku a Estónsku.
Najväčšou finančnou záťažou vysokoškolákov vo väčšine skúmaných štátov je výdavok za bývanie, ktorý sa pohybuje v rozmedzí od 11 % (v Bulharsku) po 46 % (vo Švédsku). Veľký rozdiel spočíva pravdepodobne v odlišných kritériách spôsobu života, rôznych druhoch štátnej podpory, ale aj vo veku študenta a lokalite štúdia. Druhú významnú položku výdavkov predstavuje školné a ostatné poplatky spojené so štúdiom. Najnižšie, resp. nulové poplatky sú vo Švédsku, Škótsku, Fínsku a Nemecku, naopak, najvyšší podiel (16 až 22 %) predstavuje školné v Turecku, Bulharsku, Portugalsku, Lotyšsku a Estónsku. Na Slovensku tvoria tieto poplatky 5,4 % z celkového objemu výdavkov, treba však pripomenúť, že ide najmä o externých študentov.
