Vianoce nie sú len o darčekoch, koláčikoch či vyžehlenom obruse. Vianoce sú o rodine. A rodina o láske. Takto vníma najkrajšie sviatky roka ING. JANA GAJDOŠOVÁ, doktorandka Katedry ekonomiky FEM a manažérka FS Zobor. Ich čaro je podľa nej v tom, že ľudia verili, a mnohí dodnes veria, na kúzlo Vianoc a mágiu, ktorá im mala zabezpečiť úspešný celý nastávajúci rok.
Mikuláš a Lucia
"Už celé predvianočné obdobie bolo voľakedy obdobím rôznych zvykov a rituálov, ktoré dnes už mladej generácii a deťom pripadajú ako rozprávky. Z detstva si pamätám na každý zimný sviatok v našej dedinke Veľkej Mani, lebo mal neopakovateľnú atmosféru," spomína Janka. "Prvý zimný sviatok je Mikuláš. Chlapci si zhotovovali masky v podobe svätého Mikuláša, ktorý mal na hlave berlu a v ruke myrtu a zvonec. Ním oznamoval svoj príchod. Sprevádzal ho čert. Chodili po dedine, do domácností a pýtali sa detí, ako sa správali počas minulého roka. Zlým, ktoré nechceli poslúchať a nepomodlili sa, dali čierne uhlie, dobrým orechy a ovocie. Oboje sa ušlo aj mne."
Trinásteho decembra je Lucie. Ani tento sviatok neostal bez povšimnutia. "Dievčatá sa zahalili do bielej šatky alebo záclony či posteľnej plachty, do ruky vzali varechu, cesnak a husacie krídlo. Kam vošli, všetci domáci sa museli pomodliť Otčenáš, ľudí omietli krídlom, aby ich obchádzali zlé sny," hovorí o tradícii v ich obci sympatická zoboristka.
Čas vianočný
Štedrý deň je však na mágiu azda najbohatší! "V našej rodine držíme pôst. Podľa povery sa v tento deň nesmie nič požičať z domu, aby nezavítala k nám bieda. Aby bola peňaženka stále plná, oplatí sa vložiť pod obrus do každého rohu stola peniaz. Čaro Štedrého večera umocňuje, že sa spolu zídeme. Predtým, ako si s ockom, mamičkou a mladšou sestrou Ivankou sadneme presne o piatej hodine k slávnostne prestretému stolu, spoločne sa pri krížiku pomodlíme za živých a mŕtvych," hovorí Janka. Uchovali si aj zvyk hádzať orechy do kútov. Tak ako v iných rodinách, jedia oblátky s medom, cesnakom a orechy, čo podľa tradícií zabezpečí zdravie na celý ďalší rok. Aj preto sa v minulosti podával strúčik cesnaku i domácim zvieratám. "Otec rozkrojí jablko na toľko častí, koľko ľudí je okolo stola a podá ich so slovami, spomeň si na mňa, keď ťa bude vodiť. To znamená, aby sa každý vždy vrátil domov," dodáva Janka a podotýka, že sama nezabúda ani na zvieratká, ktoré chovajú na farme - dve kobylky lipicany, ovce, kačice, sliepky, morky a psíkov. "Po večeri im odnesiem pokrmy zo stola, aby tiež boli účastní Štedrej večere."
Ako druhý chod Gajdošovci pripravujú na večeru sladkú fazuľovú polievku s hríbikmi, zapraženú cesnakom a maslom, vyprážanú rybu a zemiakový šalát. Po večeri sa idú pozrieť pod stromček na darčeky.
Pekným zvykom je chodenie koledovať. Dodnes chodia po Veľkej Mani betlehemáši, zvyčajne deti, spievajú a oznamujú Ježišovo narodenie. Prídu do domu, zaspievajú koledy, zavinšujú a za to si vykoledujú sladkosti, koláče a niekde aj zopár koruniek.
Jedným z vinšov nám všetkým Janka Gajdošová zaželala krásne a požehnané vianočné sviatky: Vinšujeme vám na tieto sviatky ponajprv šťastie, zdravie, hojné božské požehnanie, na poli úrody, v komore hojnosť, v pitvore svornosť, v izbe lásku, úprimnosť a na dietkach radosť, aby ste boli veselí ako v nebi anjeli.
