Sediac pri rannej káve, upútal ma za oknom nezvyčajne veľký, pohyblivý čierny mrak. Nie búrkový, živý! Nie z miliónov kvapiek vody, ale, čuduj sa svete, z miliónov vtákov! To škorce sa po zobudení v obrovskom kŕdli vybrali za "bobuľovou" potravou, aby nabrali energiu pre svoj dlhý let na juh. Len sa spýtajte vinohradníkov, tí o tom vedia svoje!
Za niekoľko minút napáchajú tieto potvory ukrutné škody a boj proti nim je márny, pretože sú veľmi prispôsobivé a hocijakého plašenia sa veru nezľaknú! Kamže teraz na jeseň poletia? Ťažko povedať, na Balkán, či až do Afriky? Sadnú tam, kde budú mať dostatok hmyzej potravy. Tú potrebujú v čase hniezdenia, keď sa chovajú úplne inak ako teraz. Žijú v pároch a vyvedú naraz 4 až 6 mláďat. Niekedy aj dvakrát do roka. Prilietajú k nám skoro na jar. Radi hniezdia v dutinách stromov a často sa s nimi stretávame aj v mestských aglomeráciách, parkoch, kde nájdu dostatok vysokých stromov na prenocovanie. Sú to tvory veľmi pohyblivé, hašterivé, džavotavé, mali by ste ich počuť, keď si hľadajú miesto na spanie, alebo bezhlavo bojujú o bobule hrozna (majú radi najmä tie tmavé!), ale aj bazy, ríbezle, o čerešňu, višňu. Svojím veľkým zobákom ich bez problémov prehltnú, no škodu narobia aj tým, že ovocie jednoducho naďobnú. Čo proti nim platí? Samozrejme, dravé vtáky, jastraby. No tých je málo. Na škorce sa aj strieľa, i keď nie sú vedené ako poľovná zver, ale, pravdu povediac, vystrieľané jedince veru z toho veľkého množstva nechýbajú.
Tak. Toľko na dnes zo života škorca lesklého. Nie z vlastných školských vedomostí, ba ani z knihy. Priamo od povolaného odborníka, ornitológa Vladimíra Eliáša z Katedry environmentalistiky a zoológie. Stačilo mi len zatelefonovať. Povedzte, nie je to príma, keď človek pracuje v takej ustanovizni, kde sa za menami v telefónnom zozname skrývajú nekonečné stránky encyklopédie o našej prírode?
