Šesťdesiatročný nitriansky amatérsky výtvarník ROBERT PUPÁK pracuje na SPU ako informátor. Takmer každodenne komunikuje s množstvom ľudí, málokto však vie, že sa v ňom skrýva duša umelca.
"Rezbárčili už moji dedovia. Obaja boli roľníci. Orali, siali a súčasťou ich práce bola aj oprava vozov, kolies i saní. Pamätám si na starého otca s hoblíkom v rukách. Počas dlhých zimných večerov bol schopný vyrobiť kuchynský nábytok. Ako malý chlapec som sa motal okolo neho, a tak mi práca s drevom prirástla k srdcu," spomína pán Pupák. Detstvo prežil v Radošine. Spolu s ostatnými rovesníkmi strúhal píšťalky, loďky a rôzne predmety z kôry i dreva. V 3. triede ZŠ sa inšpiroval rozprávkovými motívmi a vyrezal drevené figúrky. To bol podnet pre vznik bábkového divadla. "Naštudovali sme viacero hier. V pamäti mi však zostala hra Gašparko, pre ktorú sme si dokonca vyrobili aj oponu."
Do tajomstiev umeleckého rezbárstva zasvätil pána Pupáka akademický sochár Alojz Drahoš zo Záhoria. V lete 1978 bol pod vedením akademického maliara Viliama Širokého založený v Nitre výtvarný krúžok pri PKO. "Bolo to prelomové obdobie v mojom živote, pretože som utrpel ťažký úraz na železnici. Predtým som pracoval ako strojný konštruktér a zrazu som musel zostať doma. Pri rezbárstve, ale aj maľovaní a vyšívaní, som čerpal životnú energiu. Spolu s ďalšími nadšencami pre umenie, Jozefom Olahom, MUDr. Jozefom Bausom, Júliusom Valom a inými som začal navštevovať spomínaný výtvarný krúžok. Medzi našimi lektormi boli dnes už známi umelci, sochár Milan Marciňa a akademický maliar Marián Žilík. Venoval som sa akvarelu a olejomaľbe, ale najviac ma priťahovalo rezbárstvo," hovorí R. Pupák. Na jeho umelecké cítenie mali vplyv významní umelci, ako bol Ludwik Korkoš, sochár z moravských Korkošoviec, ktorý tvoril na Slovensku, maďarská umelkyňa Klára Pataki a maliar Mikuláš Galanda, ktorý je podľa pána Pupáka naším slovenským Picassom.
V súvislosti s motívmi svojich diel hovorí, že jeho obľúbenou témou je rodina, matka a deti. Spolu s Julom Valom, ktorý dnes už nie je medzi nami, mali viacero spoločných výstav v Nitre, Galante i v Piešťanoch.
Rezbár Robert Pupák vytvoril viac ako tristo menších i väčších diel z dreva. Väčšiu časť z nich podaroval blízkym a známym. V súčasnosti má rozrobené menšie diela, viac sa však venuje úprave bytu, čo je podľa neho tiež tvorba. "V lete vyrezávam menej. Mám doma zásoby lipy, mahagónu i topoľa, na jeseň ma už chytá aj múza." Mrzí ho len jedno, a síce, že štafetu práce s dlátom nemá komu odovzdať.
RENÁTA CHOSRAVIOVÁ
