Posledná júnová sobota bola trošku hektická. Ešte drobnosti do kufrov a obed do očakávaním napnutého žalúdka. Večer sa letelo, aj keď nie práve na dovolenku. Cieľ bol vyšší - Birmingham, Anglicko. Pracovná stáž v personálnej agentúre znela ako skvelý nápad na posledné letné prázdniny. Odkukať zopár trikov, kým si o rok sadneme na opačnú stranu stola ako čerství absolventi.
Privítanie bolo vskutku anglické - v cieli našej cesty pršalo. Ako sme neskôr zistili, o lete sme mohli len snívať pri teplotnom rekorde 23oC. Ale neprišli sme sa predsa kúpať! Prvý deň v práci...ťažko to dnes hodnotiť. Pamätám si len na ten zvláštny pocit, keď sa zdá, že všetko plynie akosi pomimo vás. A veľmi veľa informácií naraz. Prvé dva týždne boli zaťažkávacou skúškou. Deviati Slováci, všetci cez program Leonardo da Vinci, 8 hodín denne v kancelárii. Pri mojom šťastí som sa už na druhý deň dostala k zákazníckemu servisu, čo znamenalo dvíhať neprestajne vyzváňajúce telefóny. Dovtedy som žila v naivnej predstave, že viem po anglicky. Ale s pomocou kolegov a určitej dávky duchaprítomnosti sa dnes nad tým môžem už pousmiať. Počas troch mesiacov mi prešlo rukami vyše tisíc životopisov, denne som v priemere odpovedala na 50 telefonátov od uchádzačov o prácu či zamestnancov úradov práce, mala som možnosť podieľať sa na fungovaní niekoľkých pracovných portálov a v neposlednom rade spoznať nových ľudí, ich mentalitu, spôsoby a podobne.
Čomu sa dnes veľmi teším, bola možnosť cestovať po Anglicku, ktorú som v rámci študentských možností využila na sto percent. Aj vďaka návšteve Londýna, Oxfordu či Edinburghu som k pracovným skúsenostiam a zlepšenej angličtine pridala aj krásne spomienky a fotografie. Ak si náhodou spomeniem na niekoľko negatív, povedzme na šialene klimatizovanú kanceláriu alebo prvý týždeň v apartmáne bez teplej vody a kúrenia pri 15oC (v júli!), vzápätí si uvedomím, čo všetko mi tento pobyt dal a poviem si: niet čo ľutovať!
misty
