Ak muž sedí v spoločnosti krásneho dievčaťa hodinu, zdá sa mu, že prešla iba minúta. No ak by mal obsedieť na horúcej platni čo i len minútku, zdalo by sa mu to ako večnosť. Takto jednoducho vraj vysvetlil Albert Einstein podstatu svojej teórie relativity.
Modifikácia tohto okrídleného citátu mi prichádza na um aj v týchto dňoch, keď v novinách, magazínoch, a nielen pre ženy, čítam zaručené návody na to, ako sa zbaviť bruška, zaguľateného počas nedávnych sviatkov hojnosti. Pretože obtiahnutá plesová róba dá vyniknúť každému deku najviac, a to dnešný ideál krásy neodpúšťa. Stačí vraj niekoľkodňový pôst, zopár návštev fitka a figúra bude opäť ako zo žurnálu.
Čo spoločného však s tým má spomínaná relativita? Takisto "liečbu" nafúknutého bruška. Spôsobeného hladom. Pretože, či si to priznáme, či nie, na zemeguli stále bojuje s týmto problémom vyše 850 miliónov ľudí. Napriek snahám svetových organizácií, ktoré si ešte v roku 1996 kládli za cieľ zredukovať počet chronicky podvyživených do roku 2015 minimálne na polovicu, štatistiky vravia, že sa to akosi nedarí. V čom je problém? Nie je jednoduché zodpovedať na túto komplexnú otázku. Je za tým permanentný rast svetovej populácie tretieho sveta? Nedostatočná vzdelanosť a deficit potrebných informácií? Alebo rast cien potravín v dôsledku drahých vstupov, energie? Má v tom prsty využívanie obilia a olejnín na energetické účely? Alebo všadeprítomná politika, kríza? Ako vidno, problém je zložitejší, ako sa na prvý pohľad zdá. Má viacero rovín, a nielen tých pragmatických, ktoré možno podložiť štatistikami. Ale aj etických, ktoré sa nám, ktorí máme plný stôl, možno zdajú až príliš vzdialené. Lenže, ako vieme, všetko je relatívne.
