- Písal sa rok 1956, keď som sa ako absolvent prírodovedeckej fakulty, biológ, dozvedel, že sa na Slovensku má začať s pestovaním chmeľu. V Častkovciach pri Novom Meste nad Váhom vysadili pokusne hektár chmeľu. O dva roky nato v Únovciach pri Galante tamojší poľnohospodári ďalšie tri hektáre. Išlo o riskantný pokus začať pestovať chmeľ v konkurenčnom prostredí českého, nemeckého a juhoslovanského chmeliarstva, a preto myšlienka narážala na kritiku. Porovnávalo sa to s neúspešnými pokusmi s pestovaním ryže u nás. Moja neistota, či ide o dobre mienenú úlohu, sa zväčšila najmä po tom, keď som sa rozhodol preštudovať biológiu chmeľu na vedeckej úrovni. Ako zamestnanec poľnohospodárskeho rezortu som sa zúčastnil na prvej chmeliarskej konferencii v Galante a v diskusii som vystúpil kriticky. Poukázal som na viaceré problémy rajonizácie chmeľu v nových pestovateľských podmienkach a na nevýhodnú voľbu lokality Galanta pre pestovanie kvalitného chmeľu. Moje vystúpenie zaujalo vedúcich predstaviteľov rezortu, a tak som sa stal zodpovedný za ďalšie výsadby a celkový rozvoj tohto odvetvia vrátane určenia nových chmeliarskych oblastí podľa požiadaviek provenienčného zákona. Roky 1958 až 1970 som prežil na mimoriadne zaujímavom pracovnom poli, s úspešnými výsledkami. V roku 1970 sme dosiahli na Slovensku priemernú hektárovú úrodu 1,4 tony suchého chmeľu vynikajúcej kvality. V auguste toho istého roku som dosiahol aj spoločenské uznanie. Na Medzinárodnom chmeliarskom kongrese v Bruseli som bol vyznamenaný chmeliarskym rytierskym radom. Keď sa po 38 rokoch dívam na diplom s nápisom Order du Houblon, uvedomujem si, že má pre mňa veľmi hlboký, ba priam motivačný význam. Vidím za ním riešenie rentability výroby, vynikajúcu kvalitu produktov, progresívne pestovateľské technológie a vysokú efektívnosť. Rád by som poľnohospodárskej pospolitosti poslal pozdrav i odkaz, aby si oveľa intenzívnejšie uvedomila, že čokoľvek chce dosiahnuť, musí urobiť správne a premyslené rozhodnutie, jednoznačne preskúmať a zhodnotiť všetky prvky. Je to dôležitá povinnosť, ak chce pestovateľ dosiahnuť istotu, že jeho úsilie je perspektívne.
Pri pohľade na slovenské chmeliarstvo začínam mať pocit pochybnosti, či sme zohľadnili všetky prvky globálnej motivácie pre založenie chmeliarstva a či sme objektívne pripravili podmienky pre jeho rozvoj. V rokoch 1959-1965 sme sa borili s nedostatkom sušiarní, ale darila sa nám osveta a vzdelávanie začínajúcich chmeliarov, ktorí sa v krátkom čase stali odborníkmi a, prirodzene, kritikmi nedostatkov v sušiarenstve chmeľu. Asi sme nedostatočne hodnotili aj otázku perspektívneho rozširovania chmeľníc, ktorých výmera dosiahla okolo 1500 až 1800 ha. Koľko ich je teraz?
Rád priznávam, že silnou motiváciou v mojom živote bola snaha stať sa učiteľom na VŠP v Nitre. Koncom roka 1970 som sa na základe konkurzu stal pedagógom na Katedre ochrany rastlín AF, kde som pôsobil 24 rokov. Boli to veľmi krásne a hodnotné roky. Dôležité je aj to, že problematika chmeliarstva úzko súvisela s náplňou výchovno-vzdelávacej práce fakulty. Ako bývalý poľnohospodár a pedagóg mám tajné prianie, aby som sa i v pokročilejšom dôchodkovom veku dozvedel niečo úžasné a povzbudzujúce z oblasti súčasného slovenského chmeliarstva, a tak mohol dospieť k radostnému poznaniu, že motivácia oživiť ho bola koncom päťdesiatych rokov správna.
