- Prežíva obdobie recesie. Odvetvie, ktoré bolo v minulosti ozdobou nášho poľnohospodárstva, z roka na rok slabne pod tlakom svetovej konkurencie. Predstavujú ju výrobcovia lacného chmeľu, ktorý sa vyznačuje vysokým obsahom horkých látok. Slovenský chmeľ je považovaný za kvalitný, so skvelou vôňou, ale obsahuje niekoľkonásobne menšie množstvo horkých látok ako lacnejší zahraničný. V súčasnosti konkurencii "úspešne" čelia už len najlepší domáci pestovatelia aromatických žateckých odrôd chmeľu. Z pôvodnej, pestovateľsky uznávanej topoľčiansko - piešťanskej a trenčianskej pestovateľskej oblasti, ktoré sa rozprestierali na vyše 1 200 hektároch, zostali len ostrovčeky chmeľníc s celkovou výmerou okolo 350 ha. Väčšina z nich sa nachádza v okolí Trenčína. Posledným pestovateľom, ktorý si udržal pôvodnú 60-hektárovú výmeru chmeľníc, je PD Čachtice.
Zdrojom neistoty slovenského chmeliarstva je predovšetkým nízka výkupná cena. Začiatkom 90. rokov minulého storočia dostali pestovatelia za tonu chmeľu okolo 190-tisíc Sk. Dnes je cena ešte nižšia (od 111- do 130-tisíc Sk), a to pestovateľom, ktorí potrebujú urýchlenú modernizáciu pozberových liniek, jednoducho nestačí. Problematický je aj odbyt. Najväčší spracovateľ, Slovchmeľ Horná Streda, vyváža 80 percent domácej produkcie do zahraničia. Na Slovensku majú o jeho produkciu záujem len dva pivovary, Topvar a Šariš. Za zníženú výrobu chmeľu nesie nepriamu zodpovednosť aj samotný spotrebiteľ. Štatistické údaje každoročne vykazujú rastúci trend konzumácie 10°piva na úkor piva 12°, na ktorého výrobu sa spotrebuje podstatne viac chmeľu.
Prognózy pestovania chmeľu na Slovensku sú veľmi opatrné. Sú založené na vyššej efektívnosti pestovania, ako aj konkurenčnej schopnosti samotných pestovateľov. V tomto smere nezanedbateľnú úlohu zohráva i optimálny výber pestovaného biologického materiálu, nakoľko Žatecký poloskorý červenák a Prémiant sú neodmysliteľnou súčasťou receptúry výroby piva na Slovensku.
